Prima #10

ešte stále sa spamätávam, ale rýchlo na to, kým to mám čerstvo v pamäti..

oproti minulému roku jednoznačne posun k zlepšeniam

Plusy:
- nižšia kapacita (možno je to čiastočne spôsobené tým, že sa niektorí rozhodli dať prednosť madridskej prime, ktorú tento rok organizujú prvýkrát, ale ak to na tejto úrovni ostane aj do budúcnosti, palec hore)
- elegantne vyriešený dlhoročný problém s klubovými koncertmi s malou kapacitou (rezervácie dopredu, žiadne čakania v radoch)
- bar, wc, jedlo – všetko sa dá vybaviť bez čakania
- fontánky s vodou zadarmo (ak viete, kde sa nachádza tá najobskúrnejšia, tak aj to bez čakania :D) + všimla som si, že vodu rozdávali aj priamo publiku (napr. na vystúpení Charlotte de Witte)
- čistota areálu – nedá sa to porovnať so stavom spred rokov, keď človek odchádzal nadránom po plastovom koberci
- festival si už niekoľko rokov drží tému inklúzie a heslo “Nobody is normal” nemôže byť výstižnejšie

Mínusy:
- večná prítomnosť vreckárov.. (kritické sú hlavne moshpity.. tento rok si to odniesli ľudia na Turnstile) s týmto festival samotný nevie spraviť veľa, ale občas sú aj svetlé momenty – zo 30 ľudí z tohto koncertu sa nakoniec k svojim mobilom dostalo, lebo jedného týpka sa podarilo zadržať. Takisto kamarátku okradli v metre, no do 2 dní jej volali, že našli jej peňaženku aj s cashom.. to hraničí so zázrakom.. Každopádne, v BCN treba byť celkovo aj na uliciach ostražitý, do istej miery to kazí celkový dojem z mesta aj festivalu
- tento rok tomu line-upu niečo chýbalo.. zhodli sme sa na tom viacerí, ale môže to byť spôsobené aj tým, že človek už skrátka po tých rokoch má za sebou toho toľko, že sa nároky zvyšujú nepriamo úmerne s ponukou umelcov na turné :D
ale tak, nemôžem sa sťažovať.. ako to tak spätne pozerám, aspoň na pár songov som stihla cez 40 umelcov

zopár naj, kde bolo to povestné niečo navyše:

najprekvapujúcejšia atmosféra – Pet Shop Boys – super, ako sa to tu už dávnejšie spomínalo, v zahraničí si skrátka ľudia spievajú s interpretom a máte pocit, že ste na samostatnom koncerte aj keď ste na festivale

najhlučnejšie vystúpenie (poznámka pod čiarou – vynechala som Swans) – Just Mustard – Íri si skrátka v súčasnosti idú svoju vlastnú ligu (takže smelo do toho, aj tých Fontaines D.C. poprosím :D)

najskromnejší prejav – Fred again.. - joooj, samé bangre, najväčší stejdž, ale na ňom to vôbec nepoznať. Pred poslednou pesničkou nastal nejaký technický problém a prestal fungovať zvuk.. niekto iný by to už dávno zabalil, ale nie, kým sa to nevyriešilo, bol tam a nakoniec sa vrátil a odohral to (malé bezvýznamné plus – do setu prepašoval aj trochu Moderatu)

najveselšie umelkyne – Perfume – už je čas na nejaký ten j-pop na Pohode!

najväčší burcovač davu – joe unknown – chlapec si našiel v publiku človeka, aby zorganizoval moshpit :DD veľmi vtipné

najväčšia odvaha – Wednesday – speváčka pred poslednou pesničkou otvorene skritizovala fakt, že hrá na Amazon stejdži, ktorý sa nespráva k svojim zamestnancom tak, ako by sa mal (ale nie je to iba o tom, odporúčam aj hudobne)

najlepší záver festivalu – Overmono – v diaľke búrka nad morom, ale našťastie v bezpečnej vzdialenosti. pomaly svitá, ľudia ešte stále tancujú, sem-tam sa už len tak vlnia do strán.. zdá sa mi, že čím som staršia, tým viac ma baví elektronika. Asi sa pri tom viem najviac odreagovať.. Ale aj jeden kamarát napokon skonštatoval, že nečakal, že ho to bude baviť a predsa! a k tomu dobermaníkovia na projekciách.. jaaaj

Pôjdem na ďalšiu? Uvidí sa..