Webparty — Diskusné fórum

haloooo pohoďáci, čo tá slávnostná promenáda? bude? dáte tému?

pekný deň! kedy sa môžeme tešiť na zverejnenie témy promenády? :)

@emo :)))) je nám tu v praze blaze, čo si budeme hovoriť... občas až tak, že sme prejedené a aj sa nam nikam nechce a na veľa vecí sa vykašleme (napr taká angel olsen toť nedávno :X). Inak o Einstürzende Neubauten samozrejme vieme, pela som ódy keď ich ohlásili, a potom že lístok 15 stoviek a v Karlíne (to už sa fakt nedá považovať za klubový koncert :/ ). Ja práve rozmýšľam, či ísť na nich, alebo do Underdogs na Föllakzoid (ja som si ten Underdogs totálne zamilovala!), ja fakt neviem. neviem... Inak beseda sa každoročne kryje s Offom, takže aj keď by som rada, poľsko má prednosť. Inak tie koncerty by sa aj vám zunovali, toho sa človek rýchlo, ani nie že preje, ako skôr už potom nemá z toho také potešenie a je z toho len odosobnená rutina... To aj my sme si mysleli, že na koľko koncertov tu budeme chodiť, ale nie nie, nie je to tak. (vďaka bohu, však by sme finančne ozaj nestíhali)

pohoda, tábor radosti!

včera som si v prahe zašla do underdogs na k-x-p, ktorým predskokanovali Tábor radosti. tábor radosti indeed. pýtala som sa sama seba, ako je možné, že som túto kapelu doteraz nikdy nepočula? (tomáško povedal, že sme iba príliš mladí). a dokázala by som napísať A4 dôvodov s popismi, čo sa to včera vlastne odohralo v mojej hlave (akože takmer celý koncert som sa blažene usmievala), ale... ešte musím vybaviť jeden telefonát v práci a ja som ho doteraz len odkladala a odkladala... takže, TÁBOR RADOSTI! pls na pohodu s nimi prosím. a tiež rafael stříbrný. vďaka

a čo tak zavolať Rafaela Stříbrného? Myslím, že by veľmi vhodne doplnil program :)

https://youtu.be/4PVS1vw89pE

tip na 2017 - Joanna Newsom.

hej hej

@cuforer setlist.fm možno niečo bude mať

@elle ehm, akurát sme myslím odišli na gin z have you ever seen james bonda aerobic vhs

Ja nenapíšem report, ja napíšem poviedku:

Tento ročník Pohody bol pre mňa už od začiatku tak trochu nepríjemne výnimočným. Nedávno som začala v novej práci, v ktorej mám síce skvelého šéfa, ale termíny sú termíny. Hlavne keď otvárate novú pobočku a 14. 07. má byť ten veľký deň D s veľkým treskom. Prvé dva mesiace bolo u nás v práci všetko uvoľnené, Peter trávil každý druhý týždeň na Mallorce, Terry v Hamburgu, Eliška mala celé týždne homofice, alebo si na hodinku vybehla na stretnutie pri pive tam, na obed hentam, lážo plážo. Až sa raz Peter nevrátil zo svojho krásneho domu na pláži a pri porade (každé ráno 9:30) neoznámil, že nám ide do tuhého. Ak chceme ešte niečo toto leto stihnúť, máme sa s tým poponáhlať, máme na to ešte týždeň. Lenže Pohoda sa na ten týždeň presunúť nedala! Trochu mi stiahlo žalúdok, ale však ok, to nejako vyriešime časom...

Makali sme všetci pilne, ale ja najpilnejšie. Prvá v práci, posledná z práce, večer doma dorábať preklady, o deviatej večer viezť hodinové telefonáty, o piatej ráno odpovedať na maily do Singapuru, len nech mám čo najviac vybavené a 6.7. budem mocť spokojne odísť na dva dni s vedomím, že všetko stíhame, všetko je prichystané. Lenže to som nečakala, ako pepíci nechcú prácu aj keď im ju strkáte pod nos. Dobrý deň, chceli by sme vytlačiť 1.600 vizitiek a neskor v podobných nákladoch pokračovať, keďže už teraz školíme 10 ľudí a vizitky budú u nás pršať. - Nie, my to nerobíme, my máme zákazky tak po 200vkách, to nám vyhovuje. Alebo na čo vobec odpisovať na mail v ktorom od vás pýtajú vaše služby. A keď už sa niekomu uráči, prečo si za výrobu promo stánku v hodnote 50 000 nevypýtať 400 000, keď vidíte, že na to majú, a možete sa s ohromnou srandou s nimi naťahovať dva týždne. No ale pracovali sme u nás všetci pilne, a Eliška najpilnejšie, takže keď som office manažérke, ktorá síce nie je moja nadriadená, povedala, že by som mala rada voľno dva dni pred Pohodou, povedala žiadny problém, zaslúžiš si, vybavíme. Lenže ja slovenka a oni briti, nikto sme si neuvedomili sviatok C&M&Huza, že všetci pepíci si berú dovolenky, a keď to najviac potrebujeme, nič nevybavíme. Takže Donna síce povedala, ale týždeň pred mi šéf voľno zatrhol s tým, že vážne nestíhame.

Prvýkrát to vyzeralo, že na pohodu neprídem vo štvrtok, ale hodinu pred piatočnou polnocou... Kedykoľvek predtým by som si v práci dupla, ale odrazu je zo mňa veľká Eliška, pre ktorú je práca naozaj doležitá, a nemá ani najmenšiu chuť niečo v nej riskovať. Takže som sa v pondelok večer zo samej radosti, že namiesto cesty na pár dní pred pohodou domov za maminkou, zostávam v Prahe sama, celkom slušne opila. Okej, až tak veľmi som sa pri tom neľutovala, a čiastočne za to možu aj Ron, Míra a Anička, s ktorými som sa vlastne až veľmi dobre bavila. Lenže na druhý deň už mi naozaj nebolo všetko jedno. Pohoda sa blížila, všetci sa tešia, len ja tu v posteli už s naozaj scvrknutým žalúdkom ako slivka nervózna jak pes čakám... Však to predsa nemožem nechať tak, rozhodla som sa šéfa predsalen spracovať, aspoň na piatok. Myšlienka, že zmeškám takú podstatnú časť, obracala moj žalúdok viac ako tie lagavuliny, ardbegy, methusalemy a schnaider-waissere z predchádzajúceho večera dokopy. A tak som začala, že Pohoda je rodina, že Pohoda sú Vianoce, že Pohoda je reset, že Pohoda ma napĺňa, že s Pohodou sa stotožňujem, že Pohoda ma vyjadruje. Ok Ellie just go enjoy see you on monday. Znamená to, že mám voľno aj na štvrtok? WHOOOOOOOHOOOOOOOOOOU!!!!!!!

Veľa rokov som sa o svoju pohodu takto nebála, takže keď to nakoniec vyšlo, a šéfík to aj napriek veľmi zlému načasovaniu pochopil a podporil, rozlialo sa mi v celom bytí slnečné namasté. Ešte na žiadnom festivale sa mi tak ľahko neodchádzalo z koncertov, ktoré ma nebavili. Mne sa páčilo aj chodiť krížom krážom a zvrchu si predstaviť ako sa všetci tí ľudia mihajú a mrvia, predstavovať si ich ako televízny šum, všetci nasledujúc akúsi voľu, ktorá ich ako neviditeľný prúd ťahá z Európy k Budiš. Mám jedného naozaj dobrého kamaráta, vždy sa bavíme viac ako o počasí, raz mi vravel že nechápe, ako možem chodiť na všetky tie festivaly, a cestovať hore dole, a byť stále medzi ľuďmi, snažil sa ma zlanáriť do krkonoš, keď som chcela byť v poľsku na offe. Ja som mu neskor po koncerte Patti Smith vravela, že hej, síce ma to do veľkej miery vyčerpáva, ale ten pocit, keď príde k tomu neskutočnému momentu, keď otvoríte svoju dušu a všetka tá úžasná energia, radosť, smútok, drobné uznania aj malé krivdy, keď sa to tam niekde v horúcom vzuchu nad našimi hlavami stretne s tým istým, čo k vám z otvorenej duše posúva umelec, jeho veľké krivdy, frustrácie, gendrové nerovnosti, sklamania, láska, nevera. Keď sa to tam niekde stretne a obojstranne nás napĺňa, všetko dáva zmysel a do seba zapadá. Ale kdeže je ten zmysel? Nikto ho nevidel, nik necítil. Robili do úmoru a zmysel nepomohol... Okej, zlý pokus o paralelu s Urbanom.

No a tak sa stalo, že som napríklad odišla z It´s everyone else, skončili sme s Katšef, Taus a Benjim na gine a limonádach v jurte. Som si hovorila, že sa mi nechce zbytočne vysilovať v teple cez deň, keď je v noci na pohode toľko skvelých buchotov, ktoré si isto veľmi užijem, a radšej obetujem niečo cez deň, a budem vládať viac v noci. Toľko skvelých vecí naraz, že neviem kam skor, a tak som sa nejak nechala unášať. Keby si tu od cookieho neprečítam, že sme spolu tancovali na Throwing Snow, tak naozaj neviem, kto to tam vlastne hral. Unesená. Red bull music academy najvačšia výhra tohto ročníka. Buchoty buchoty buchoty, NOS GUSTA! Prosím robte všetko pre to, nech sa z tohto stane pravidlo. Najviac ma akurát mrzelo fakt to, že tie dve noci boli natrieskané, a vo štvrtok nebolo poriadne do čoho štuchnúť.

Jeden z najsilnejších zážitkov bola rozhodne Anna Meredith, nenapočúvala som si ju predtým poriadne, iba pár skladieb, takže mi to odjebalo dekel!!!!! Na Savages som sa hrozne moc tešila, hrozne hrozne moc, a niektorí tí ľudia vedľa mňa v druhej/tretej rade v strede pred pódiom sa snáď aj nahnevali, že skáčem na (post-)punkovom koncerte. Trochu sa mi zdalo, že má nízko spev Jenny. Ale tá atmosféra ma tam mrzela hlavne pre to, že ony do toho dávali veľa. Zaslúžili by si tam polovicu osadenstva letiska a všetci meter nad zemou. Tak som sa to snažila rozprúdiť ako som najlepšie vedela, až som pri tom stratila hodinky. A skvelí nálezcovia mi ich odniesli do strát! Krásna pohoda. Od Blaka som čakala, že to bude nuda, takže obrovské prekvapenie z posledných troch pesničiek. Ho99o9 najvačší pekelný kotol :D a Illse klasika, srdiečka, hviezdičky, kerý ma sce za frajérku vol 37. Tak, zapogovali sme si, zaskákali, posácali sa, zaspievali, poplakali, podupkali, pohopsali, a strašne moc sme sa rozožrali.

Táto Pohoda bola na viacerých leveloch pre mňa Pohodou zmierenia. Človek sa nemože hádzať ako decko o zem, aj keď nemá to, po čom tak bytostne túži. Heuréka, že? Keď ja chcem zvačša všetko hneď a zaraz, hneď, hneď! Takže sa o tú zem obyčajne hádžem a trieskam do nej pasťami, a plačem a kričím. Ale odrazu to bolo inak. Mám pocit, že pohoda je pre mňa každý rok úplne iná, že tam idem vždy s úplne inými očakávaniami a v inom rozpoložení. Bola Pohoda, keď som sa tešila z každého stebla trávy, keď tam po niekoľkých rokoch, kedy so mnou nikto z kamošov nechcel ísť, konečne som! Bola Pohoda, keď som sa tešila, že idem konečne bez frajera, čerstvo rozídená, slobodná, a užívala som si samotu a neviazanosť vlastného pohybu, keď som pre istotu stratila už vo štvrtok telefón, a stretneme sa vtedy a tam na plnej čiare ignorovala. Bola pohoda, keď som chcela vidieť 35 koncertov a z toho 32 som ich dala a 30 ma nadchlo! A bola pohoda, kedy som sa musela doslova zblázniť a niekde začať odznova. A teraz bola táto pohoda, a tak obyčajná radosť, že mi cestu na keramické vecká križujú ľudia, a ja cestu z veciek križujem im. Skrátka a dobre iba som, všetko prichádzalo samo. Po rokoch sa vytráca hrozne veľa, zo všetkých tých stretnutí, zostávajú akési dojmy ako guličky s dúhou uprostred. A objatia. Z tejto pohody mi zostávajú na pamiatku najma objatia.

Som chcela otvoriť vlastné vlákno keď sa sem trochu na dlhšie dostanem, ale keď už Taus začala, tak to dám sem.

Michal, obrovská vďaka za povolenie na jurtu, naozaj si vážim, že si to mne a môjmu bratovi bláznovi "approvol" aj napriek 9 metrom! Bezpečnosť sme brali naozaj vážne, takže napr pri vchode sme mali aj hasiaci prístroj (aj keď vo vnútri bolo fajčiť prísne zakázané)...

Matwe, veľká vďaka za tvoju ochotu, aj keď som otravovala na poslednú chvíľu a v najnevhodnejšej chvíli.

Ste skvelí, na spokojných návštevníkoch vám evidentne najviac zo všetkého záleží :))

Spočiatku sa objavilo niekoľko komplikácií, až som si hovorila, aký to bol zbytočný nápad, ale napokon tie obštrukcie vôbec neľutujem :)) Boli ste nás vlastne pozrieť? Myslím, že chvíľu bol celkom poplach vo štvrtok, keď sme ju stavali... V každom prípade nám v nej bolo super. Prespávali tam s nami aj ľudia, ktorí mali naokolo postavené stany, a stále sa niekto zastavoval. Akurát my sme občas možno lenivo chillovali cez deň viac ako po minulé ročníky. No snáď o rok znova, akurát to lepšie vymyslíme logisticky, ok? :)))

no a fakt si niektorí ľudia mysleli, že sme minaret :D

https://www.instagram.com/p/BHvHS43DzJC/