no dobre to pocasi vyslo min. tyden, kdyz se divam z okna na ten slejvak a teploty kolem 16

po tomto rocniku nabuduce smelo zvyste kapacitu, stale je tam dost priestoru pre ludi...akurat co ma mrzi ze vacsina tam radsej sedi, lezi na pive ako ide na hudba hoci ide o hudobny festival....cez den su koncerty prazdne...az vecer sa to naplni...inak ja som tiez taky ze hudba ide posledny roky dost mimo mna....ale tak kolko ludi tolko chuti...davam do pozornosti festivaly ako worldwide v sete a north sea jazz festival v rotterdame...tento rok boli niektori interpreti tam aj tu ale co tak este viac pobrat tipy odtial

..pre fans nadsazky, pripadne fans minaretu :) na Pohode :)), az ste nazachytili tento medialny hit :)) :
http://cynickaobluda.dennikn.sk/2016/07/nahradne-nestastie.html

bolo pekne nielen pocasim
bolo dobre nielen koncertami
nabuduce bude este ovela krajsie lebo uz urcite budu lepsie aj tieto malickosti:
- stvrtok bude o nieco viac podii
- skupiny v garazi budu hrat pri dverach a okolo ohradia polkruh aby ich videlo viac ludi
- v garazi sa bude hrat aj skor ako v noci
- ak bude cafe kusnierik stale utajene tak aspon budeme vediet priblizne casy zaciatkov koncertov

ozaj viete kto vsetko vlastne hral v tom kusnierikovi? ja ked som siel okolo tak tam nikdy nic nebolo

už len 358 dní :)

Ahojte Pohoďáci,
hodnotiť nebudem. Mne bolo ako každý rok skvelo. Niečo som stihol, niečo nie. Niečo sa mi páčilo, niečo nie. Určite na drobných nedostatkoch zapracujete a preto by som sa hlavne chcel poďakovať celému organizačnému štábu za výbornú prácu, ktorú každý rok odvádzajú. Patrí Vám veľká vďaka.
Vo štvrtok keď som prišiel na prvý koncert na hlavnom stagei mal som slzy v očiach. Je to krásne sa do tohoto úžasného sveta rok čo rok na pár dní ponoriť. Keď som v nedeľu po vítaní slnka zbalil stan a opúšťal areál, tie slzy sa mi do očí vrátili. Ale neboli to slzy smútku, boli to slzy šťastia, z toho, že som Pohodu mohol opäť zažiť.
Už teraz sa teším na svoj jubilejný 10ty ročník Pohodu 2017!
Vidíme sa o rok :)

Zdravim vas, Pohoda fans. Pohodova dospelost (18x) je minulostou a najocakavanejsia udalost na feste- WP stretko je krasnou spomienkou. Stretnut "srdciarov" tohto jedinecneho festu, je ako stretnut moju alter ego rodinu, vzdy som na vas zvedav, ptze tu citam 99,9% prispevkov. Skoda, ze som trosku popil a tym padom viac observoval ako komunikoval. Ale neni vsetkym dnum konec, verim, ze najneskor v jeseni na PICF No.II vas opat uvidim a splatim svoje dlhy. Postrehy z dvadsiateho rocnika si necham na "priste". Lubim vas.

konecne pohodove pivo na pohode-teda minipivovary ale organizacne dost zle,hlavne tie rady,v pivobrane ...snad o rok to bude lepsie

Otázka Ó: je možné sa niekde dopracovať k tracklistom vystúpení? dikes

Ja nenapíšem report, ja napíšem poviedku:

Tento ročník Pohody bol pre mňa už od začiatku tak trochu nepríjemne výnimočným. Nedávno som začala v novej práci, v ktorej mám síce skvelého šéfa, ale termíny sú termíny. Hlavne keď otvárate novú pobočku a 14. 07. má byť ten veľký deň D s veľkým treskom. Prvé dva mesiace bolo u nás v práci všetko uvoľnené, Peter trávil každý druhý týždeň na Mallorce, Terry v Hamburgu, Eliška mala celé týždne homofice, alebo si na hodinku vybehla na stretnutie pri pive tam, na obed hentam, lážo plážo. Až sa raz Peter nevrátil zo svojho krásneho domu na pláži a pri porade (každé ráno 9:30) neoznámil, že nám ide do tuhého. Ak chceme ešte niečo toto leto stihnúť, máme sa s tým poponáhlať, máme na to ešte týždeň. Lenže Pohoda sa na ten týždeň presunúť nedala! Trochu mi stiahlo žalúdok, ale však ok, to nejako vyriešime časom...

Makali sme všetci pilne, ale ja najpilnejšie. Prvá v práci, posledná z práce, večer doma dorábať preklady, o deviatej večer viezť hodinové telefonáty, o piatej ráno odpovedať na maily do Singapuru, len nech mám čo najviac vybavené a 6.7. budem mocť spokojne odísť na dva dni s vedomím, že všetko stíhame, všetko je prichystané. Lenže to som nečakala, ako pepíci nechcú prácu aj keď im ju strkáte pod nos. Dobrý deň, chceli by sme vytlačiť 1.600 vizitiek a neskor v podobných nákladoch pokračovať, keďže už teraz školíme 10 ľudí a vizitky budú u nás pršať. - Nie, my to nerobíme, my máme zákazky tak po 200vkách, to nám vyhovuje. Alebo na čo vobec odpisovať na mail v ktorom od vás pýtajú vaše služby. A keď už sa niekomu uráči, prečo si za výrobu promo stánku v hodnote 50 000 nevypýtať 400 000, keď vidíte, že na to majú, a možete sa s ohromnou srandou s nimi naťahovať dva týždne. No ale pracovali sme u nás všetci pilne, a Eliška najpilnejšie, takže keď som office manažérke, ktorá síce nie je moja nadriadená, povedala, že by som mala rada voľno dva dni pred Pohodou, povedala žiadny problém, zaslúžiš si, vybavíme. Lenže ja slovenka a oni briti, nikto sme si neuvedomili sviatok C&M&Huza, že všetci pepíci si berú dovolenky, a keď to najviac potrebujeme, nič nevybavíme. Takže Donna síce povedala, ale týždeň pred mi šéf voľno zatrhol s tým, že vážne nestíhame.

Prvýkrát to vyzeralo, že na pohodu neprídem vo štvrtok, ale hodinu pred piatočnou polnocou... Kedykoľvek predtým by som si v práci dupla, ale odrazu je zo mňa veľká Eliška, pre ktorú je práca naozaj doležitá, a nemá ani najmenšiu chuť niečo v nej riskovať. Takže som sa v pondelok večer zo samej radosti, že namiesto cesty na pár dní pred pohodou domov za maminkou, zostávam v Prahe sama, celkom slušne opila. Okej, až tak veľmi som sa pri tom neľutovala, a čiastočne za to možu aj Ron, Míra a Anička, s ktorými som sa vlastne až veľmi dobre bavila. Lenže na druhý deň už mi naozaj nebolo všetko jedno. Pohoda sa blížila, všetci sa tešia, len ja tu v posteli už s naozaj scvrknutým žalúdkom ako slivka nervózna jak pes čakám... Však to predsa nemožem nechať tak, rozhodla som sa šéfa predsalen spracovať, aspoň na piatok. Myšlienka, že zmeškám takú podstatnú časť, obracala moj žalúdok viac ako tie lagavuliny, ardbegy, methusalemy a schnaider-waissere z predchádzajúceho večera dokopy. A tak som začala, že Pohoda je rodina, že Pohoda sú Vianoce, že Pohoda je reset, že Pohoda ma napĺňa, že s Pohodou sa stotožňujem, že Pohoda ma vyjadruje. Ok Ellie just go enjoy see you on monday. Znamená to, že mám voľno aj na štvrtok? WHOOOOOOOHOOOOOOOOOOU!!!!!!!

Veľa rokov som sa o svoju pohodu takto nebála, takže keď to nakoniec vyšlo, a šéfík to aj napriek veľmi zlému načasovaniu pochopil a podporil, rozlialo sa mi v celom bytí slnečné namasté. Ešte na žiadnom festivale sa mi tak ľahko neodchádzalo z koncertov, ktoré ma nebavili. Mne sa páčilo aj chodiť krížom krážom a zvrchu si predstaviť ako sa všetci tí ľudia mihajú a mrvia, predstavovať si ich ako televízny šum, všetci nasledujúc akúsi voľu, ktorá ich ako neviditeľný prúd ťahá z Európy k Budiš. Mám jedného naozaj dobrého kamaráta, vždy sa bavíme viac ako o počasí, raz mi vravel že nechápe, ako možem chodiť na všetky tie festivaly, a cestovať hore dole, a byť stále medzi ľuďmi, snažil sa ma zlanáriť do krkonoš, keď som chcela byť v poľsku na offe. Ja som mu neskor po koncerte Patti Smith vravela, že hej, síce ma to do veľkej miery vyčerpáva, ale ten pocit, keď príde k tomu neskutočnému momentu, keď otvoríte svoju dušu a všetka tá úžasná energia, radosť, smútok, drobné uznania aj malé krivdy, keď sa to tam niekde v horúcom vzuchu nad našimi hlavami stretne s tým istým, čo k vám z otvorenej duše posúva umelec, jeho veľké krivdy, frustrácie, gendrové nerovnosti, sklamania, láska, nevera. Keď sa to tam niekde stretne a obojstranne nás napĺňa, všetko dáva zmysel a do seba zapadá. Ale kdeže je ten zmysel? Nikto ho nevidel, nik necítil. Robili do úmoru a zmysel nepomohol... Okej, zlý pokus o paralelu s Urbanom.

No a tak sa stalo, že som napríklad odišla z It´s everyone else, skončili sme s Katšef, Taus a Benjim na gine a limonádach v jurte. Som si hovorila, že sa mi nechce zbytočne vysilovať v teple cez deň, keď je v noci na pohode toľko skvelých buchotov, ktoré si isto veľmi užijem, a radšej obetujem niečo cez deň, a budem vládať viac v noci. Toľko skvelých vecí naraz, že neviem kam skor, a tak som sa nejak nechala unášať. Keby si tu od cookieho neprečítam, že sme spolu tancovali na Throwing Snow, tak naozaj neviem, kto to tam vlastne hral. Unesená. Red bull music academy najvačšia výhra tohto ročníka. Buchoty buchoty buchoty, NOS GUSTA! Prosím robte všetko pre to, nech sa z tohto stane pravidlo. Najviac ma akurát mrzelo fakt to, že tie dve noci boli natrieskané, a vo štvrtok nebolo poriadne do čoho štuchnúť.

Jeden z najsilnejších zážitkov bola rozhodne Anna Meredith, nenapočúvala som si ju predtým poriadne, iba pár skladieb, takže mi to odjebalo dekel!!!!! Na Savages som sa hrozne moc tešila, hrozne hrozne moc, a niektorí tí ľudia vedľa mňa v druhej/tretej rade v strede pred pódiom sa snáď aj nahnevali, že skáčem na (post-)punkovom koncerte. Trochu sa mi zdalo, že má nízko spev Jenny. Ale tá atmosféra ma tam mrzela hlavne pre to, že ony do toho dávali veľa. Zaslúžili by si tam polovicu osadenstva letiska a všetci meter nad zemou. Tak som sa to snažila rozprúdiť ako som najlepšie vedela, až som pri tom stratila hodinky. A skvelí nálezcovia mi ich odniesli do strát! Krásna pohoda. Od Blaka som čakala, že to bude nuda, takže obrovské prekvapenie z posledných troch pesničiek. Ho99o9 najvačší pekelný kotol :D a Illse klasika, srdiečka, hviezdičky, kerý ma sce za frajérku vol 37. Tak, zapogovali sme si, zaskákali, posácali sa, zaspievali, poplakali, podupkali, pohopsali, a strašne moc sme sa rozožrali.

Táto Pohoda bola na viacerých leveloch pre mňa Pohodou zmierenia. Človek sa nemože hádzať ako decko o zem, aj keď nemá to, po čom tak bytostne túži. Heuréka, že? Keď ja chcem zvačša všetko hneď a zaraz, hneď, hneď! Takže sa o tú zem obyčajne hádžem a trieskam do nej pasťami, a plačem a kričím. Ale odrazu to bolo inak. Mám pocit, že pohoda je pre mňa každý rok úplne iná, že tam idem vždy s úplne inými očakávaniami a v inom rozpoložení. Bola Pohoda, keď som sa tešila z každého stebla trávy, keď tam po niekoľkých rokoch, kedy so mnou nikto z kamošov nechcel ísť, konečne som! Bola Pohoda, keď som sa tešila, že idem konečne bez frajera, čerstvo rozídená, slobodná, a užívala som si samotu a neviazanosť vlastného pohybu, keď som pre istotu stratila už vo štvrtok telefón, a stretneme sa vtedy a tam na plnej čiare ignorovala. Bola pohoda, keď som chcela vidieť 35 koncertov a z toho 32 som ich dala a 30 ma nadchlo! A bola pohoda, kedy som sa musela doslova zblázniť a niekde začať odznova. A teraz bola táto pohoda, a tak obyčajná radosť, že mi cestu na keramické vecká križujú ľudia, a ja cestu z veciek križujem im. Skrátka a dobre iba som, všetko prichádzalo samo. Po rokoch sa vytráca hrozne veľa, zo všetkých tých stretnutí, zostávajú akési dojmy ako guličky s dúhou uprostred. A objatia. Z tejto pohody mi zostávajú na pamiatku najma objatia.