Zeal & Ardor
Hudobné motívy afroamerických otrokov s prvkami severského blackmetalu spája nový fenomén na scéne tvrdších žánrov, kapela Zeal & Ardor. Za avantgardným metalovým projektom stojí skladateľ a spevák Manuel Gagneux. S partiou ďalších výborných hudobníkov si získal uznanie médií ako Independent či Noisey. Nárezom na Reeperbahne odrovnal aj delegáciu Pohody, a tak ich uvidíte na 22. ročníku nášho festivalu.
11. december 2017
Manuel Gagneux pred Zeal & Ardor nemal väčšiu skúsenosť s tvrdšími žánrami. Ako tínedžer síce počúval aj extrémnu tvorbu kapiel ako Burzum či Darkthrone, no jeho predošlý projekt Birdmask mal žánrovo najbližšie k chamber popu. Spoločný menovateľ Birdmask s aktuálnou kapelou je najmä v mimoriadnej hudobnej pestrosti a skvelých Manuelových speváckych výkonoch... Gagneux si „chodil pre inšpiráciu" na 4chan, kde mu ľudia písali nápady na netradičné kombinácie žánrov a on z nich na počkanie robil pesničky. Takto raz dostal do správy „black metal" a s rasistickou narážkou na „negerskú hudbu" (Gagneux je synom Švajčiara a Afroameričanky). I keď skladbu nevymyslel hneď, táto kombinácia mu dlhšie vŕtala v hlave a hľadal v týchto pojmoch prienik. Zeal & Ardor je odpoveďou – hudobný odpor voči dominantnej kultúre a všetkému, čo je s ňou spojené. Gagneux sa chopil výzvy spojiť zdanlivo nespojiteľné. Výsledkom sú tribálne rytmické vzory a viachlasy, výrazné skreslenie nástrojov i spevov, vreskot, dvojkopák a teatrálnosť. Ďalšími motívmi sú piesne zločineckých gangov a afroamerických väzňov. Výsledkom je prepracovaná démonická fikcia a ich nahrávky aj koncerty sú dôkazom toho, že funguje aj po hudobnej stránke. Kto má chuť na soundtrack k hororu z prostredia karibských plantáži či brazílskej favely, nemal by si nechať ujsť koncert Zeal & Ardor na Pohode 2018.