Zaveďme kvóty na hudbu. Ukrajinskú
Teraz sa na ukrajinskej scéne skutočne počíta každý cent, každé euro na účte ukrajinských hudobníkov pomôže riešiť následky vojny rozpútanej Putinovým režimom. Odjakživa som proti kvótam na hudbu v rádiách. Pozitívna diskriminácia má zmysel, ak má pomáhať tým, ktorí to reálne potrebujú. Dôvody môžu byť rôzne, napríklad sociálne vylúčenie. Slovenská scéna je v takej forme, že žiadne podobné podporné mechanizmy nepotrebuje. Netrpíme niekde na okraji, neexistujú prekážky, pre ktoré potrebujeme aktívny administratívny zásah štátu, ktorý naviac zaväzuje k jeho plneniu súkromné spoločnosti. Poznám argumenty ľudí, ktorí kvóty bránia. Ani jeden nepovažujem za relevantný a taký, ktorý by mal našu scénu skvalitniť. Čudujem sa ublíženeckému postoju našich muzikantov sťažujúcich sa na príliš veľa zahraničnej hudby v médiách.
09. marec 2022
Zaráža ma, že v celej debate sa stále hovorí o slovenskej hudbe, nikde som nezachytil, že by kvóty mali povinne obsahovať piesne iných národov žijúcich na Slovensku – napríklad rómske, maďarské, rusínske, české či židovské. Maďarská a rómska komunita tvorí každá takmer 10 percent našich obyvateľov, no kedy ste naposledy počuli v normálnom vysielaní pesničku po maďarsky či po rómsky? Ak by obsahovali kvóty aj tento rozmer, bolo by na tom aspoň niečo pozitívne.
Napriek vyššie spomenutému som v súčasnej situácii za zavedenie kvót na hudbu – ukrajinskú. Prečo? Ukrajina bola napadnutá, je vo vojne, je v tragickej situácii, v núdzi sú aj jej umelci a umelkyne. Ukrajinská hudobná scéna skrýva mnohé poklady, ktoré nepoznáme, lebo trpíme slepotou voči scénam z okolitých krajín a zvlášť voči tej na východe. Ukrajinský alebo ruský, tatársky, rusínsky jazyk v pesničkách z Ukrajiny v éteri našich rádií pomôže vytvárať bližší vzťah k ľuďom z tejto krajiny. Na Slovensku máme už teraz veľa utekajúcich a tí sú vďační za akúkoľvek podporu. Aká silná symbolika by to bola, ak by raz za hodinu (dve, dvanásť, raz za deň) počuli na Slovensku z rádia pesničku od ukrajinských umelcov? Všetci by na tom získavali – my viac zaujímavej produkcie v rádiách, viac objavovania, viac zbližovania, lepší vzťah ľudí utekajúcich pred vojnou k Slovensku. Koncerty na Ukrajine tak skoro naozaj nebudú, a to ani v obmedzenej kapacite. Neskladajú sa diela pre filmy, divadlá, reklamy, umelci museli vymeniť gitary za zbrane. Teraz sa na ukrajinskej scéne skutočne počíta každý cent, každé euro na účte ukrajinských hudobníkov pomôže riešiť následky vojny rozpútanej Putinovým režimom. V prípade ukrajinskej scény platí všetko, čo vyhlasujeme za dôvody pre zavedenie kvót na tú našu. Táto podpora by nikoho nestála ani cent, má pritom zrejmý emocionálny i ekonomický význam. Preto som za kvóty na ukrajinskú hudbu v našich rádiách. Dobrovoľné a čo najvyššie.
Samozrejme, nemusíme skončiť pri rádiách či televíziách. Sú tu festivaly, kluby, kultúrne centrá. Tí, ktorí nemuseli narukovať, potrebujú hrať, tvoriť, stretávať sa. A, samozrejme, nemusíme skončiť pri umelcoch. Zatiahnime ľudí z Ukrajiny do našich tímov – ak sa to čo len trošku dá. Naprieč celou spoločnosťou. Pomôžme tým, ktorí majú chuť a silu pracovať, nájsť si dôstojné miesto na Slovensku. Verím, že aj takéto kroky môžu pomôcť v zápase o slobodu Ukrajiny a mnohým k neskoršiemu hrdému návratu domov. Veľmi si prajem, aby to bolo čo najskôr.
MIchal Kaščák (článok bol uverejnený na Denníku N)