Wet Leg, Yard Act a miestne talenty bojujúce s horúčavami: Pohoda 2023 očami magazínu DIY
Prečítajte si report od renomovaného britského magazínu DIY. Svoje dojmy spracovali redaktor Matt Ganfield a fotografka Vendy Palkovičová.
22. júl 2023
Idylický víkend v krásnom kúte sveta... s asfaltom a všetkým, čo k tomu patrí.
Návštevníci aj umelci, ktorí na Pohodu zavítajú po prvýkrát, si ihneď všimnú jej malebné okolie: nachádza sa na rozľahlom vojenskom letisku obklopenom Západnými Karpatami, ktorých siluety v zapadajúcom slnku vytvárajú dojem, akoby ste narazili na podnapitú kolóniu oslavujúcich ľudí na vzdialenej planéte – na mieste, ktoré sa zdá byť úplne odtrhnuté od zvyšku civilizácie. Je to príťažlivá zastávka pre každého umelca.
Po večerných vystúpeniach miestnych umelcov, ktorí zahájili stredajší program, sa vo štvrtok na hlavnom pódiu predstavila pôsobivá nádielka zahraničných mien. Na hlavnom pódiu, pomenovanom po sponzorovi – slovenskom pive Urpiner – zahrali Sleaford Mods. Ich hudba môže vzbudzovať rozporuplné reakcie, ale jedno jasné: Jason Williamson a Andrew Farn sa rozhodne dokážu postarať o poriadnu zábavu – a teraz ešte viac ako kedykoľvek predtým vďaka vylepšenému setupu, kde nottinghamské duo dopĺňajú pulzujúce svetlá. Dvojica do svojho setu vkladá priam chrliacu, nákazlivú naliehavosť. Jason si ťahá za tričko a v šortkách sa pohybuje po javisku, zatiaľ čo jeho kolega divoko gestikuluje a medzičasom vytvára hypnoticky minimalistické rytmy zo svojho jednoduchého laptopu. „Mods“ ihneď po tomto vystúpení odchádzajú na koncert do Wembley, aby sa pridali k Blur, ale ak si šetria energiu pre ten koncert, vôbec to nie je poznať.
Neskôr vystupuje Perfume Genius na Orange stage v záplave žltej a červenej žiary. Nadnášajúci falzet a mihotavé čembalo v piesni „Jason“ z albumu „Set My Heart On Fire Immediately“ z roku 2020 sa stávajú vrcholom vystúpenia plného živých popových melódií a rozsiahlych gitarových medzihier.
Po dni s teplotami 28 stupňov vystúpili v piatok na pódium v žiari zapadajúceho slovenského slnka švédske hviezdy Viagra Boys. Od frontmana Sebastiana Murphyho, ktorý akoby neustále lapal po poslednom dychu, nemožno odvrátiť zrak – čo nie je vôbec ľahké, keď sledujete kapelu v šortkách, kovbojských klobúkoch, slnečných okuliaroch a s tetovaniami po celom tele. „Vidím, že dnes večer je tu veľa atleticky vyzerajúcich ľudí,“ povie so svojím škandinávsko-americkým chrapľavým hlasom. „Táto ďalšia sa vám bude určite páčiť," povie predtým, než pieseň „Sports“ rozvášni celé publikum. Následný ošial je takmer bezkonkurenčným festivalovým zážitkom, keď sa vlniace more tiel oblieva pivom za 2 eurá, pričom ho obklopuje žiaria žlto-modrej oblohy.
Wet Leg ako prví cez víkend prilákali obrovské publikum vystúpením, ktoré sa začalo gotickými tónmi varhán a potom prešlo do piesne „Being in Love“. „Nikdy predtým sme tu neboli. Je to tu prekrásne!“ vyhlasuje Rhian Teasdale, čo je názor, ktorý zdieľa obrovské množstvo zúčastnených umelcov. Napriek neskutočnému globálnemu úspechu a získaniu GRAMMY je stále miestami poznať, že Wet Leg sa v živých vystúpeniach ešte len hľadajú. Zdá sa, že Hester Chambers sa stále hanbí rozprávať, a tak zvyšok kapely – ktorá sa neobjavuje v žiadnom propagačnom materiáli – preberá zodpovednosť za komunikáciu na pódiu. Ich skladba „Too Late Now“ naberá neustále zvyšujúce sa tempo a kapela ju bezmocne naháňa dolu kopcom a sleduje, ako sa čoraz viac zrýchľuje a mizne z dohľadu. Rhianina osobnosť obohacuje celé vystúpenie a reakcia na skladbu „Chaise Longue“ svedčí o tom, aký veľký potenciál majú Wet Leg, ktorí sa momentálne venujú blížiacemu sa druhému albumu.
Večer uzavreli festivalové stálice Shame, ktorí o polnoci vystúpili na Európa stage. Rozmiestnenie sedadiel ponúka skvelý výhľad na šou, ktorú Charlie Steen a spol. roztočili hneď od začiatku. Skladby z tohtoročného albumu „Food For Worms“ sa stretávajú s veľkým ohlasom, frontman si pri skladbe „Six Pack“ strháva tričko, zatiaľ čo zo strhujúcej „Adderall“ sa nečakane stáva hymna.
Počet divákov na sobotňajších vystúpeniach pod holým nebom výrazne ovplyvnilo neúprosné slnko, keďže návštevníci sa radšej zhromažďovali v tieni vedľa pódií a obrazoviek. To nám však umožnilo naplno sledovať koncerty slovenských talentov. Waterbased tvorí dvojica Julls Mihalyiová a Ľubo Krajňák. Ich chladná, industrializovaná elektronika je vyvážená teplými vokálnymi melódiami, keď kombinujú melódický shoegaze s abrazívnou punktronikou doprevádzanou činelami, ktoré sú ohnuté, aby podopreli skladby s opojne dunivými tónmi.
Už len odokrytie kulís, ktoré tvoria scénu rapera Gleba, vyvolali v publiku rozhorúčenom slnkom vzrušený krik. Gleb sa inšpiruje estitkou z čias Slim Shady s príchuťou UK Grime, trapu a drum 'n' bassu, čím vytvára nákazlivo podmanivé skladby, ktoré sú originálne aj napriek tomu, že sa pohybuje na území, odkiaľ by mohol ľahko skĺznuť do pastišu.
James Smith z Yard Act sa múdro vzdal svojho zvyčajného plášťu a na pódiu skombinoval svoju obvyklú šarmantnosť s bohatou dávkou britského štýlu: s pomalým prednesom a úprimnosťou skladal tomuto regiónu komplimenty. Po tom, čo si vybudovali povesť jednej z najtvrdšie pracujúcich kapiel v priemysle, skladby z minuloročného debutového albumu „The Overload“ nestrácajú na sile a uchvacujú publikum (ktoré sa rýchlo natlačí do tieňa) rovnako intenzívne ako pri úplne prvom vystúpení po zmiernení pandemických opatrení.
Pred záverečným vystúpením frontman nasáva atmosféru: nekonečné, rozľahlé pláne nedotknutej krajiny, ktoré ležia na úpätí hôr, a mestský hrad, ktorý sa týči na obzore. Pozoruje panorámu a rozpráva o veľkolepom prestavení. Hovorí o tom, že si treba vážiť každý okamih a čo najlepšie využiť karty, ktoré nám život nadelil. Potom kapela ukončí vystúpenie skladbou „100% Endurance“, ktorá je bodkou za idylickým víkendom v krásnom kúte sveta... s asfaltom a všetkým, čo k tomu patrí.
---
Text: Matt Ganfield
Foto: Vendy Palkovičková
Originálny text v angličtine