Vizuálne umenie v rámci Visual stage na Pohode 2023
Vizuálne umenie ja už niekoľko rokov súčasťou Pohody. Tento rok prvýkrát vzniká dielo priamo len pre náš festival. Vytvára ho András Cséfalvay, ktorý bude reflektovať na tému klimatickej krízy. Očakávať samozrejme v rámci Visual stage môžete aj veľa ďalších a skvelých diel.
30. jún 2023
Pohoda Visual Stage je virtuálna platforma vizuálneho umenia. Jeho identita a obsah sa sformujú postupne, podobne ako celosvetový kontext, v ktorom žijeme. Vojna na Ukrajine a podpora ukrajinskej kultúry sa na tohtoročnom festivale objaví v rôznych formách umeleckého prejavu a diskusií. V dôsledku vojny, bezpečnostných, politických a ekonomických problémov, ktorým v súčasnosti čelíme, a ktorým sa musíme neodkladne venovať, odkladáme riešenie najakútnejšej výzvy ľudstva - či ešte máme šancu prežiť na spoločnej planéte. Nemáme však na výber, všetky tieto otázky musíme riešiť naraz.
Preto sme na podujatie pozvali umelcov, ktorí dlhodobo upozorňujú na pálčivé environmentálne otázky a na ekologickú krízu, a ktorí nás konfrontujú so zraniteľnosťou nášho ekosystému. Prezentujeme umelcov, ktorí sa programovo venujú týmto témam.
Okrem Rudolfa Sikoru, Ota Hudeca, Tamary Kametani to bude aj András Cséfalvay, ktorý pre Pohodu vytvoril nové dielo, ktoré kladie otázku „Sme poslednou generáciou?“.
Tvorba, videnie sveta a zmýšľanie Šimona Chovana, víťaza tohoročnej tradičnej súťaže Visual Art Contest, sa objaví na rôznych miestach areálu Pohody. Bude „parazitovať“ na človekom vytvorených konštrukciách ako zástupca entít, s ktorými zdieľame spoločný domov.
Špeciálnu cenu súťaže Art Contest získalo dielo umeleckého zoskupenia študentov s názvom Bahno 974. Návštevníci Pohody sa môžu stretnúť s bizarným živočíchom - mutantom CASTORIN-om, ktorý sa snaží adaptovať sa na podmienky post-environmentu atropocénu. Dielo vzniklo v spolupráci s VŠVÚ.
Minulý rok sa na Slovensku stala ďalšia tragédia, ktorá otriasla spoločnosťou. Nechceme, a ani sa nemôžeme nevenovať otázke práv LGBTIQ+ ľudí, a celkovo problematike práv a rovnosti menšín v spoločnosti. Od vraždy nevinných mladých ľudí Visual Stage v spolupráci s Nadáciou Nová Cvernovka, VŠVÚ a Inštitútom Mateja Bela spoluorganizuje cyklus diskusií s názvom Tepláreň nahlas po celom Slovensku, prostredníctvom ktorých sa snažíme zvýšiť citlivosť spoločnosti voči problematike menšín so špeciálnym zameraním na LGBTIQ komunitu. K tejto téme sme na podujatie pozvali Kristiána Németha s výstavou Modlitba za lepšiu budúcnosť, ktorá vznikla v spolupráci s Liptovskou galériou Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši. V rámci výstavy návštevníci uvidia facsimile kresby Ladislava Mednyánskeho a čaká ich aj prekvapenie.
Pozrite sa, čo vás tento rok v rámci Visual stage čaká na Pohode 2023:
András Cséfalvay: Last generation
Dopad asteroidu na Zem spôsobilo vyhynutie mnohých živočíchov. Prišlo to neplánovane, mnohí si plánovali budúcnosť, rodinu, kariéru. Po dinosauroch zostalo niekoľko fosílnych hniezd s nedotknutými vajíčkami zahrabaných do hlinených valov. Krehkosť škrupín nám môže pripomínať krehkosť života, vyhynutie, ktoré si ľudstvo na seba privoláva samo. Ak však pohľad dvihneme, práve nad nami preletel vták, uvedomíme si, let je jedným z adaptácií dinosaurov, ktoré im umožnilo prežiť. Vtáci sú tie dinosaury ktoré sa naučili lietať. Existuje aj pre ľudstvo teda nádej? Inštalácia ôsmych trojmetrových vajec chránené valom piesočných vriec sa stanú priestorom na uvažovanie a diskusiu o súčasnom (šiestom) masovom vyhynutí.
Last Generation performatívne diskusie:
PIATOK:
11.30 – 12.30 : Thomas Moynihan (GB)
Writer interested in the history of ideas and future
14.00 – 15.00 : Dennis Hansen (CH)
Zoological Museum of the University of Zurich Curator, Evolutionary biologist
SOBOTA:
11.30 - 12.30 : András Cséfalvay (SK)
Krehkosť života a nebo (Modely k prežitiu)
14.00 - 15.00 : Znepokojené matky (SK)
Ako mať dieťa v klimatickej kríze?
Tamara Kametani: The End in Three Parts, Part One
Časť prvá je prvou zo série prác, ktoré predstavujú možné trajektórie budúcnosti. Opisuje nepravdepodobné útočisko pred všadeprítomným dohľadom v podobe ostrova, ktorý doteraz existoval len ako virtuálna skládka poškodených dát. Nulový ostrov, nazvaný podľa jeho zemepisných súradníc 0,0, je stelesnením možnosti lepšieho, slobodnejšieho a spravodlivejšieho sveta. Oscilujúc medzi utópiou a dystópiou, Časť prvá rozpráva príbeh náboženského, zdola organizovaného odboja na svete, v ktorom zostalo len málo slobôd.
Vizuálny umelec Peter Kašpar sa vo svojich projektoch venuje témam kultúrnych pohybov a prienikov v širších súvislostiach rasových vzťahov, etiky, umelej inteligencie a hraníc ľudského vedomia. Audiovizuálne dielo s názvom Sonic Coding rozohráva v prostredí 3D animácie poetické momenty v spomalenom pohybe, ktoré zastupujú hlavné piliere kultúry hip-hopu: tanec a rap, graffiti, DJ-ing alebo produkciu hudby. Tieto oblasti sú zobrazené v hyper-realistickej 3D forme skutočných hip-hopových „situácií“, ktoré imitujú aj „kazové“ detaily skutočného sveta (napríklad zašpinené tenisky). Svet 3D animácie tak chameleónskym spôsobom nadobúda aj také znaky kultúry, ktoré v ňom strácajú svoje pôvodné opodstatnenie.
Obraz, gesto a pulzujúci pohyb sú v diele Sonic Coding postavené do popredia pred manifestačnú a rétorickú vrstvu hip-hopu. Ako píše americký hudobný publicista Simon Reynolds, „v rape nie je rozdiel medzi rétorikou ‚až za hrob‘ a zmluvnou realitou obchodných vzťahov“. Rétorická rovina celkom chýba, a je nahradená meditačnou hudbou. Ide o súčasť voľby autora preniknúť cez vrstvu slova a komodity, obrátiť pozornosť na „príbuznosť všetkých častí“. S tým súvisí aj zámer zjemnenia vrstvy traumy a násilia, ktorá spoluformovala hip-hopové formy. Kľúčovou ingredienciou diela je starostlivosť o hojenie rán obsiahnutých v dedičstve hip-hopu a súcit s utrpením, ktoré sa skrýva pod povrchom kultúry.
V spolupráci s Cenou Oskara Čepana
Rudolf Sikora: Nie politika, ale múdrosť ochráni našu civilizáciu!
„Nebudujme civilizáciu, v ktorej sa zabíjame! Nebudujme zvrhlú konštrukciu politickej moci! Budujme civilizáciu, ktorá zvládne aj klimatické zmeny. Svojou múdrosťou im bude predchádzať. Lebo buduje svoju ľudskú víziu...“
Oto Hudec: Vlajka modrej planéty
Keď sa kozmonauti zadívajú na Zem z vesmíru, uvidia modrú guľu prekrytú vrstvami oblakov, spomedzi ktorých presvitajú kontinenty. Čo však nevidia, sú hranice štátov, ktoré poznáme z politických máp. Dnes, keď čelíme klimatickej kríze, sa národy musia naučiť spolupracovať bez ohľadu na hranice.
Najväčší podiel na emisiách majú priemyselne rozvinuté štáty, ale dopady klimatických zmien sa najviac prejavujú na globálnom juhu, ktorého obyvatelia nesú na tom najmenšiu zodpovednosť. John McConnell v roku 1969 pri príležitosti Dňa Zeme navrhol vlajku Zeme. Odvtedy sa navrhnúť univerzálnu vlajku modrej planéty pokúšali mnohí. Ani jedna sa však neujala. Táto Vlajka modrej planéty vychádza z McConnellovho návrhu. Ale na mieste, kde by mal byť obraz Zeme, je okrúhla diera. Obloha viditeľná vo výreze vizuálne pripomína Zem pri pohľade z vesmíru. Namiesto nemenného obrazu sa však vlajka mení v závislosti od počasia, čím poukazuje na zraniteľnosť prírodných systémov, ktoré ľudstvo narušilo.
Kristián Németh: Oratio pro futuris melioribus / Modlitba za lepšiu budúcnosť
Samostatná výstava vizuálneho umelca Kristiána Németha Oratio pro futuris melioribus / Modlitba za lepšiu budúcnosť prirodzene nadväzuje na intermediálne tendencie v jeho tvorbe, ktorá voľne prechádza od priamej inštitucionálnej kritiky k symbolickej rovine a všeobecným námetom. Autor dielami komunikuje témy súvisiace s telesnosťou, intímnym a traumatickým obsahom, sexuálnymi menšinami a mocenskými vzťahmi v kontexte katolíckej cirkvi.
Oratio pro futuris melioribus / Modlitba za lepšiu budúcnosť je hybridný výstavný projekt, ktorý selekciu Némethových emblematických diel vkladá do funkčného dialógu s tvorbou Miloša Alexandra Bazovského (1899 – 1968) a Ladislava Mednyánszkeho (1852 –1919) zo zbierok Liptovskej galérie P. M. Bohúňa. Némethov experiment a selektívny výskum spájajú minulosť so súčasnosťou, pričom cielene reagujú na aktuálnu politicko-spoločenskú situáciu akcelerovanú teroristickým útokom na Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča v bratislavskej Teplárni.
V spolupráci s Liptovskou galériou Petra Michala Bohúňa
Stano Masár: Zjavujúca sa pamäť / Pozdrav môjmu zajtrajšiemu ja
Stano Masár pripravil pre Visual Stage Pohoda 2023 svojím spôsobom pokračovanie svojho projektu z roku 2019. V starom novinovom stánku sa opäť predávajú pohľadnice, ktoré sa po napísaní a nalepení známky môžu rovno vhodiť do schránky „za rohom PNS“. Po „pohyblivom pamätníku“ Nežnej revolúcie 89 z roku 2019 však autor teraz apeluje na našu budúcnosť.
Model PNS je rovnaký ako pred štyrmi rokmi, ale teraz je vyblednutý. Vyblednuté sú aj noviny vo výklade. Zostal len stánok s novinami bez obsahu. Medzi-stav, medzi-čas, medzi-priestor... Môžete si však prečítať texty na pohľadniciach, ktoré sú vo výklade. Texty, výstrižky imaginárnych titulkov článkov z novín a časopisov. Dobré a zlé správy, farebne odlíšené červeným a čiernym rámikom. Pohľadnice sa dajú kúpiť, vyplniť a odoslať, či už sebe, svojim blízkym alebo známym.
Mário Coufal a Volodymyr Serhachov
Koncept projektu CASTORIN sa zaoberá témou znečistenia vodných tokov a ponúka prospekt „cicavca“ budúcnosti. Toto stvorenie, vágne pripomínajúce lokálnu faunu, vydru či bobra, stále nesie charakteristiky týchto živočíchov, ale je zdeformované a zmutované prvkami modernej technológie. Jeho mutácia nastala kontinuálnym životom v znečistenom habitáte, kde sa muselo prispôsobiť novým, komplikovaným podmienkam. Ide tu o jedinca, ktorý sa ocitol mimo svojho „prirodzeného“ prostredia, a ktorý pátra v pôde po akýchkoľvek fragmentoch informácii o tom, ako sa dostať späť do svojho pôvodného prostredia, pretože mu už nezostáva veľa času.
Cieľom diela je evokovať pocity melanchólie, keďže predsa len ide o stvorenie, ktoré sa ocitlo mimo svojho domova. Zároveň má slúžiť ako výstražný prst ukazujúci na našu bohatú biodiverzitu, ktorá sa deformuje a degraduje každým dňom. Chce ukázať nepríjemný obraz stvorenia, ktoré je možno len začiatkom absurdity, ktorá sa však môže stať skutočnosťou v dôsledku nezodpovedného správania ľudstva.
V spolupráci s VŠVU v Bratislave
Dear Thearlings je neukončená séria mäkkých sôch. Ich spoločným prvkom je odlievanie silikónových industriálnych materiálov (kontajnerov na jedlo, priemyselných kvetináčov) s prírodnými pigmentmi. Odliatky pokryté prevažne okrovou zeminou zo Štiavnických vrchov autor následne používa ako pokožku objektov. Pôsobia ako práve vytiahnuté zo zeme, staré tisícky rokov, ale ich technická textúra zároveň odkazuje na genetické modifikácie či syntetickú biológiu. Vytvárajú napätie na rozhraní viacerých kategórií - konkrétneho, abstraktného (vývinové štádiá hmyzu alebo niečo neznáme), živého/neživého, ľudského/neľudského, krehkého/pevného, začiatku/konca. Vo formách kokónov či lariev sa kumulujú konfliktné časové kategórie krátkych prechodných vývinových štádií hmyzu v priebehu miliónov rokov geologického času, počas ktorých sa tvoril okrový pigment.
Dielo narúša tradičné parametre typickej sochy v priestoroch festivalov. Nejde o monumentálne, jasne vymedzené, a z diaľky viditeľné gesto, ale o sériu nepredvídateľných zásahov na nečakaných miestach. Vyzdvihuje existujúcu architektúru festivalu, a jeho infraštruktúru používa ako symbiont telo iného organizmu. Moment prekvapenia je zároveň odkazom na prebiehajúce klimatické zmeny, ktoré narúšajú stabilitu a predvídateľnosť prostredia.
---
Kurátorka Visual stage 2023: Ilona Németh
Spolupráca a produkcia Visual stage 2023: Daniel Dida, Michal Kaščák