Rolling Stone India: Slovenský festival Pohoda a jeho svätý grál
„Je náročné zhrnúť Pohodu bez toho, aby som neznel melodramaticky. Je to festival plný najpríjemnejších malých zjavení, najpriateľskejších a najotvorenejších ľudí a súčasne je aj rozmanitý a dobre štruktúrovaný. Má rôznorodejší line-up ako všetky Lollapaloozy a Coachelly sveta dokopy,“ píše o Pohode Gaurav Narula v recenzii pre Rolling Stone India. Viac info v preklade a pôvodnom článku tu: http://rollingstoneindia.com/festival-report-slovakias-pohoda-festival-holy-grail/
20. november 2018
Pohoda je postavená na základoch skutočnej lásky k hudbe, sile kvetín, umenia, kultúry a spájania ľudí, vďaka čomu je z nej jedinečný festival s mysľou, dušou a srdcom na správnom mieste.
Toto leto som sa spolu so štyrmi ďalšími priateľmi pôvodom zo Slovenska a s víkendovou zásobou omamných látok vrátane niekoľkých fľašiek borovičky vydal na osemhodinovú cestu z Berlína do Trenčína, do rodiska festivalu Pohoda, ktorý sa konal od 5. do 7. júla.
Pre mnohých Slovákov sa cesta na tento festival rovná priam každoročnej púti, nech už prichádzajú odkiaľkoľvek. V roku 1997, len štyri roky po získaní úplnej autonómie od Československa, položila Pohoda svoje prvé posvätné hudobné základy. Odvtedy sa z nej stala inštitúcia, ba až kult, ktorý vytvorili Michal Kaščák a Mário Michna – dvaja hudobníci, vizionári a aktivisti, ktorí sú stále hlavnou hnacou silou kmeňa. Priťahujú masy oddaných ľudí všetkých vekových kategórií a veľkostí, a posledné roky festival vypredávajú až do jeho maximálnej kapacity 30 000 ľudí.
Keďže ma už navštevovanie tých istých festivalov každý rok unavovalo, chcel som preskúmať festival, na ktorom som nikdy predtým nebol. Môžem sebavedome vyhlásiť, že som objavil presne to a ešte oveľa viac. Zatiaľ čo Pohoda v posledných rokoch intenzívne získava na sile v rebríčku popredných európskych festivalov, symbolom národnej hrdosti je už 21 rokov.
Pohoda sa rozkladá na starom vojenskom letisku asi dve hodiny od hlavného mesta Bratislava alebo desať minút cesty autom z centra Trenčína. Akonáhle sa dostanete na otvorené panoramatické dejisko festivalu, ja nemožné nepovšimnúť si živé paradoxy – krajinu, ktorá sa neustále vyrovnáva s duchmi sovietskej minulosti, s neslávne známou architektúrou socialistickej éry, ktorá je na širokom priestranstve jasne viditeľná. Je však obklopená bujnými poľnohospodárskymi pôdami a poľami, zmodernizovanými príbytkami a majestátnym Trenčianskym hradom, vysokým architektonickým skvostom datujúcim sa do rímskej éry. Uprostred tohto všetkého stelesňuje modernú utopistickú realitu kopec milovníkov hudby, voľnomyšlienkárov, bohémov, priateľov, rodín, známych a interpretov, ktorí sa rok čo rok stretávajú, aby počas predĺženého víkendu oslavovali, pôžitkársky si užívali a objavovali svojho vnútorného hipisáka.
Počas troch dní na Pohode som zistil, že sa jedná o omnoho viac než len o známych headlinerov a veľké nápadné pódiá. Pohoda sa ako festival nebojí zaujať morálny či politický postoj, pokiaľ ide o riešenie súčasných pálčivých problémov svojej krajiny a nebojí sa konfrontovať vládnucu vládu. Tento rok bol prvý deň festivalu úprimne venovaný Jánovi Kuciakovi a Martine Kušnírovej, slovenskému investigatívnemu novinárovi a jeho snúbenici, ktorých začiatkom tohto roka našli zavraždených v ich dome. Také sú však cnosti, ktoré festival získa, keď ľudia vložia svoje srdce a dušu do vytvorenia niečoho významnejšieho, ako je len súčet všetkých pódií alebo peňazí.
Všetká hudba, veľká či malá
Keďže som bol počas víkendu svedkom niektorých z najprelomovejších undergroundových vystúpení spolu s koncertami najväčších headlinerov, môžem smelo skonštatovať, že Pohoda ďaleko predstihla dobu v porovnaní s mnohými ďalšími multižánrovými festivalmi po celom svete. Program sa skladá z vystúpení najznámejších medzinárodných hudobníkov, ale aj z umelcov, ktorí možno až tak veľmi hudobné rebríčky nelámu, ale nachádzajú sa v najzaujímavejšej a najvzrušujúcejšej fáze svojej kariéry. Zdá sa, že festival nie len vie, čo práve fičí na svetovej hudobnej scéne, ale aj čo hýbe undergroundom. Počas troch dní festivalu som na vlastnej koži zažil line-up, ktorý ma vzal do ríše rocku, popu, jazzu, klasiky, elektroniky, experimentálnej hudby, metalu, svetovej hudby, tropical bassu, ska, hip-hopu, slam poetry, hovoreného slova a zjavne každého žánru, na aký si zmyslíte. A to všetko jedným dychom.
Festival má osem pódií roztrúsených po celom areáli a tento rok sa na nich predstavili napríklad The Chemical Brothers, Jamie Cullum, St. Vincent, LP, Jessie Ware, Ziggy Marley, Rodriguez, Fink, GusGus, Aurora, Little Dragon, Kronos Quartet, Blossoms, Everything Everything, BadBadNotGood, Calexico, El Gusto, La Femme, Knower, Helena Hauff, Scoutng for Girls, Riot Days by Pussy Riot Theatre, Bazzookas, Ross From Friends, Dälek, Bukahara, Donny Benét, Ifriqiyya Electrique, Trosky a mnohí ďalší.
Otáčanie sa za slnkom
Od roku 2005 sa každú sobotu a nedeľu o piatej ráno začína obrad „Vítanie slnka“, jedna z najunikátnejších a najvzrušujúcejších festivalových tradícií, aké som kedy zažil. Tento obrad nie je založený ani nezahŕňa bežnú rannú bohoslužbu, ale je to tá najdynamickejšia, najrozmanitejšia a najeuforickejšia raňajšia tanečná párty, akú kedy zažijete.
Ceremóniu zvyčajne vedie úspešná kapela alebo skupina uznávaných hudobníkov, ktorí sa spoja a vytvoria tú najjedinečnejšiu atmosféru. Všetko záleží od toho, na ktorej strane párty spektra sa práve nachádzate – pre niektorých je to posledný koncert po dlhej pretancovanej noci, ale pre iných je to prvý koncert dňa. Nech je to akokoľvek, základný cieľ majú všetci rovnaký a to privítať nový deň, akceptovať ho a byť zaň vďačný. Aby som bol trochu klišé – niektoré veci sa nedajú opísať slovami, ale treba ich zažiť a „Vítanie slnka“ je určite jedným z týchto zážitkov.
Je náročné zhrnúť Pohodu bez toho, aby som neznel melodramaticky. Je to festival plný najpríjemnejších malých zjavení, najpriateľskejších a najotvorenejších ľudí, a súčasne je aj rozmanitý a dobre štruktúrovaný. Má rôznorodejší line-up ako všetky Lollapaloozy a Coachelly sveta dokopy. Milovníkom hudby ponúka hudbu, neposedným workshopy, zvedavým poéziu a prednášky, intelektuálne stimulovateľným umelecké a divadelné predstavenia, výtvarné umenie tým, čo si chcú uletieť, a k tomu všetkému rôzne druhy piva, bio vína a výber jedla, na ktorom si zgustnú labužníci. Bez ohľadu na to, čo hľadáte, ste na najlepšej ceste objaviť niečo jedinečné.