Milý spoluhráč
Milý spoluhráč, za priateľa som si Vás vybral jednostranne ako malý chlapec keď som počul prapodivnoúchvatnú platňu Dialógy. Odvtedy sa s Vami rozprávam a hneď na úvod zdôrazňujem, že ten rozhovor bude pokračovať naďalej a s tým nenarobíte nič, ani keby sa stalo čokoľvek.
27. júl 2021
Potom prišiel album Bolo nás jedenásť, ktorý je najlepší na Slovensku, čo na Slovensku, v Európe... áno, budem pokračovať – na svete, vo vesmíre, či dokonca v celom všehomíre... ten vďaka tej platni doslova sprstnel.
Iste, boli tu aj iní skvelí autori, napríklad taká dvojica Lennon McCartney, ale vy spolu s fakírom a hudobným skladateľom Jarom Filipom ste okrem dokonalých textov a hudby prepašovali do všetkého toľko nadhľadu, že sa vám nikto nevyrovná, aj John s Paulom sú oproti vám iba taká bzkrľa proti riadnej bźźźkrli. Rád v tejto súvislosti hovorím, že ak by Nobelov výbor vedel po slovensky aspoň tak dobre ako vy po švédsky, Nobelovu cenu za piesňové texty by nezískal Bob Dylan, ale Vy.
Potom mi otec kúpil v osemnástich smoking. Čudoval som sa tomu, nič nepotrebnejšie som nepotreboval. Prešlo takmer tridsať rokov a stal sa zázrak – založili sme spolu skupinu. A ja som hrdo po tom smokingu siahol, na Vašu počesť, tak som Vás vídaval s Julom na pódiu. A vy ste to ocenili, niekoľkokrát ste ma pochválili, ako mi to sluší a keďže mne to nedochádzalo, raz ste dodali pamätné „aj keď máte smoking, vyzeráte akoby ste prišli osobným vlakom“. A ja som sa zmohol len na záchvat smiechu, ani netušíte, s akou ľahkosťou som ho potom nosil, veď okrem odevu sa z neho stala aj nahrávka pre váš vždy presný smeč.
Nezabudnem, ako ste po jednom z koncertov povedali zásadné „je čas na zájazd“. Všetci vieme, že zájazdy tvoria skupinu... Sľúbili ste nám, že ak vybavíme koncert v evanjelickom chráme, ostanete s nami hrať najbližších dvadsať rokov. Koncert sa odohral, myslím, že naň nezabudne nikto vrátane miestneho farára, veď to bolo určite jediný krát v histórii, kedy v kostole znela brilantná švédština ukončená zvolaním „mičuda pičuda“. Žiaľ, nie každý sľub sa dá splniť. A nebudem Vás za to považovať za drsniaka, lebo viem, že ste krehkáč.
Podľa Vášho autorizovaného životopisu ste začínali ako hasič – a hasili ste celý život s neuveriteľnou chuťou. Potom ste boli všeličím: inžinierom, vedcom a vynálezcom, znalcom opery, mimozemšťanom, poľnohospodárom, mučiteľom, jazykovedcom, či hercom – pre mňa najlepším textárom a spevákom akého poznám, neskôr mojim vysneným spoluhráčom. Keď premýšľam nad tým, ako ste zmenili svet mne, neviem si predstaviť, ako veľmi ste ho menili svojim najbližším, aké to je mať vo vás partnera, otca či deda.
Náš osobný vzťah začal rozhovorom, na ktorý nezabudnem a ktorý je v niečom charakteristický pre Vaše brilantné, úsporné a presné narábanie so slovom. Požiadal som Vás o návštevu, pozvali ste ma na Dostojevského rad. Usadili ste ma v obývačke na gauč a ja som spustil – monológ som ukončil žiadosťou, či môžeme použiť úryvky Vašich dialógov v našej hudbe. Vy ste povedali „Áno, dovidenia“.
V podobnom duchu Vám chcem povedať: „Ďakujem, dovidenia“.
Michal Kaščák