Je Pohoda najlepší festival na svete?
Prečítajte si skvelý článok a recenziu o Pohode 2023, ktorý napísala Alica Ouschan pre rakúske rádio FM4.
18. júl 2023
Len necelé dve hodiny cesty od rakúsko-slovenských hraníc sa už dvadsať rokov koná festival, kde jednoducho všetko do seba zapadá – od line-upu cez návštevníkov až po kempovanie a atmosféru. Vyznanie lásky možno najlepšiemu festivalu na svete.
Keď idete na Pohodu po prvýkrát, môžete sa stretnúť s určitými počiatočnými problémami. Napríklad cesta tam je veľmi jednoduchá, ale nie je označená. Môže sa teda stať, že strávite pol hodiny blúdením po starom letisku v Trenčíne, kým sa dostanete k samotnému miestu určenia.
Ak aj pátranie po vchode do areálu vo vás možno vyvolalo určitú nevôľu, všetky pochybnosti sa rozplynú po tom, ako doň vstúpite. Areál Pohody je obrovský, valí sa na vás neuveriteľné množstvo dojmov, ale nepôsobí to zdrvujúco. Nachádza sa tu asi desať pódií, obrovský foodcourt s bohatým výberom jedál, pivo za 2,90 € a vína z miestnej oblasti.
Foto: Martina Mlčúchová
Pohodová a ústretová
Pod otvoreným stanom je starý klavír, na ktorom vždy brnká nejaký talentovaný hudobník. V areáli sa pohybujú mladé rodiny s malými deťmi, tínedžeri a mladí ľudia. Najmenšie deti ťahajú rodičia po areáli na kempingových vozíkoch. Atmosféra sa len ťažko dá opísať inak, ako hovorí jedna návštevníčka:
„Nikdy som sa na žiadnom festivale necítila taká vítaná a uvoľnená.“
Štvrtkový večer patrí koncertu britského dua Sleaford Mods. Hoci štvrtok je na festivale prvým, zahrievacím dňom, je to aj dobré, pretože keď idete na festival prvýkrát, musíte sa najskôr trochu zorientovať. Najmä keď je tu toľko pódií. Perfume Genius a Jamie xx predstavujú ďalšie dve veľké mená programu a okrem nich na menších pódiách dostanú priestor aj miestne nové hlasy najrôznejších žánrov. 
Foto: Adam Zvolenský
Ten pocit sa dá len ťažko popísať. Jedno je však jasné – je obrovský rozdiel, či je festival zameraný na zisk, alebo či je organizovaný na komunitnej a dobrovoľníckej báze a financovaný z grantov a darov, ako je to v prípade Pohody. Vstupenka na tri dni plné hudby, workshopov, tanečných súbojov, divadelných predstavení, prednášok a nespočetného množstva ďalších aktivít na príjemné strávenie času stála 129 eur. Napriek tomu sa organizátorom podarilo zostaviť nesmierne vzrušujúci line-up showacaseového formátu, z ktorého by si niektoré rakúske festivalové produkcie mohli brať príklad.
Line-up tvorí publikum
„Som presvedčený, že výberom účinkujúcich dokážete ovplyvniť, kto na festival príde,“ hovorí slovenský novinár, ktorý dvadsaťpäť rokov žije a pracuje v Kanade a na Pohodu sa vracia takmer každý rok. „Sotva niekde inde nájdete toľko rôznych ľudí všetkých generácií. Všetci sú veľmi otvorení, veselí a dobrosrdeční, každý si tu nájde niečo pre seba a nech sú tu ľudia akokoľvek rozdielni, tu sa stretávajú a nachádzajú ‚spoločnú reč‘.“
Foto: Martina Mlčúchová
Mladý študent z Bratislavy hovorí: „Podľa mňa je super, že Pohoda je aj politický festival. Jasné, práve preto sem veľa ľudí nechodí. Ale myslím si, že je skvelé, že sa tomu organizátori nevyhýbajú a jasne vyjadrujú svoj politický postoj a stoja si za svojím názorom.“ O čom je Pohoda? O solidarite, komunite, bezpodmienečnom prijatí, otvorenosti k ekologickým riešeniam a zároveň minimalizácii spotreby zdrojov.
Napríklad s každým novým nápojom máte v ruke iný pohár. Každý z nich má iný dizajn, pretože sa jednoducho znovu používajú poháre s line-upom a umeleckými dielami z predchádzajúcich ročníkov. Ak sa na ne pozriete bližšie, často sa pristihnete pri tom, že sa pýtate: „Ako to, že som nevedel, že existuje takýto festival? Prečo som tu nikdy predtým nebol?“
Foto: Adam Zvolenský
Aj po toľkých rokoch je Pohoda v tejto krajine výborný tip pre zasvätených fajnšmekrov, a to aj napriek tomu, že na nej vystupujú kapely ako The Chemical Brothers, Björk, The Prodigy, The XX, Tame Impala, St. Vincent alebo M.I.A. Navyše tento festival dokáže kráčať s dobou a vyhovieť nárokom na najrozmanitejšie line-upy. Pomer pohlaví je vyvážený, sú tu zastúpení queer aj BIPoC umelci, ktorí nie sú vyberaní nasilu či nútene, ale sú prirodzenou súčasťou festivalu.
Človek sa až čuduje, prečo je pre rakúske festivaly také ťažké zrealizovať presne toto. Na začiatku festivalovej sezóny sa o tom na sociálnych sieťach opäť začalo hlasnejšie diskutovať. Bookeri z veľkých agentúr hovorili o tom, ako musia predať čo najviac vstupeniek v čo najkratšom čase. Dlhoroční návštevníci Pohody uvádzajú nasledujúci argument: „Ak zostavíte rôznorodý line-up, možno prilákate ešte viac ľudí. Síce nie masy, ktoré čo najrýchlejšie vypredajú festival, ale vytvoríte miesto, kde sa ľudia z okraja spoločnosti a menšiny cítia ako doma. Ak však zasiahnete čo najširší záber, nakoniec príde takmer rovnaký počet ľudí, len ako skupina budú oveľa heterogénnejší.“ 
Foto: Martina Mlčúchová
Určitý druh utópie
Pohoda je rodinný festival, podujatie, ktoré spája komunitu otvorených ľudí a ponúka im útočisko, vytvára akúsi utópiu. 30 000 návštevníkov tu oslavuje queerness a tlieska sa feministickým a antifašistickým heslám. Na tento festival idete kvôli jeho účastníkom, ale nakoniec objavíte o to viac dôvodov, prečo sa sem na budúci rok určite budete chcieť vrátiť.
Medzi vrcholy druhého dňa patria Viagra Boys, Wet Leg, Cakes Da Killa a Caroline Polachek. Tá sa postarala nielen o neopísateľne silný, takmer duchovný, rituálny koncertný zážitok, ale po prvý raz prehovorila aj o svojich slovenských koreňoch: „Nerobila som žiadny hlboký genealogický výskum, ale podľa niektorých internetových stránok bol môj starý otec Slovák.“ Na Slovensku je prvýkrát a spojenie medzi ňou a festivalom je priam magické.
Foto: Adam Zvolenský
„Pokiaľ ide o festivaly, nikdy neviete, kam idete, pretože sú také veľmi odlišné. Vyžaduje si to otvorenú myseľ,“ hovorí Caroline Polachek. „Najmä letné festivaly majú naozaj zvláštnu energiu. Nie je to o tom, čo robíte na pódiu, je to o tomto mieste v tejto chvíli. Istý druh kolektívneho opojenia, oslavnej energie a ako umelcovi je krásne sa do toho vžiť.“
Po jej vystúpení sa môžete ísť pozrieť na šou FVLCRVM kookoo bananas. A potom rýchlo do stanu nabrať sily na záverečný deň. Ten sľubuje, že bude obzvlášť horúci. V okolí Trenčína sa však nachádza veľa jazier a iných možností, kde sa dá schladiť. Ak cestujete autom alebo na bicykli, môžete ľahko na pár hodín uniknúť horúčave.
Potom naspäť do areálu festivalu na vystúpenie skupín Yard Act a Dry Cleaning. Pohodu môžeme s istotou označiť ako klasický indie/alternatívny festival, no zároveň disponuje takmer neprekonateľnou žánrovou pestrosťou, pričom stále dokáže fungovať ako jeden celok. V tento večer je hlavným lákadlom pre Generáciu Z britský drill raper Central Cee, ktorého linky určite poznáte aj z TikToku. V auguste bude headlinerom aj na FM4 Frequency.
Veľkému finále dominujú queer a BIPoC ženy
V záverečný deň Pohody sa svojej úlohy zhostia dámy: Shygirl vystupuje s takou nenútenosťou, na pódiu vyzerá ako bohyňa. Božská je aj súbežne prebiehajúca šou úžasnej Sampa the Great. A ak sa dokážete rýchlo pohybovať medzi pódiami, môžete si pozrieť aj formáciu cumgirl8 z New Yorku a ich elektronický angry girl punk. A ak ešte stále nemáte dosť, raperka BigKlit vám umožní doplniť energiu feministicky drsným a divoko odvážnym rapom.
Foto: Martina Mlčúchová
Za zmienku stojí aj to, že najmä pri ženských, queer BIPoC umelkyniach je percento bielych cis-hetero mužov v publiku, ktorí jasajú a spievajú spolu s nimi a zároveň nezaberajú veľký priestor, pôsobivý. Ženy a queer osoby sa v žiadnom okamihu nemusia cítiť nepríjemne alebo neisto. Jednoducho na to nie je dôvod. V skutočnosti by to malo byť úplné minimum oslavovať často nedostatočne zastúpených, menej zarábajúcich umelcov, ako aj umelcov, s ktorými máte spoločné mnohé demografické charakteristiky. Alebo jednoducho sebaúcta, aby sme nikoho neobťažovali. Žiaľ, žijeme v spoločnosti, v ktorej je absencia nepríjemných situácií, útokov či diskriminácie obzvlášť citeľná. Nie je to teda preto, že „na festivaloch to chodí tak či onak“. Funguje to aj bez toho. Prečo a ako to funguje by sme v tomto bode mali nechať otvorené a malo by nás to prinútiť, aby sme sa zamysleli.
To, nakoľko je publikum na pohode skutočne otvorené, preverí Arca, posledná headlinerka večera. Zo svojho hodinového pódiového času odohrá takmer štyridsať minút dídžejského setu, ktorý je rovnako znepokojujúci ako aj fascinujúci. Všetko, čo Arca robí, robí ako jedna z najväčších postáv queer umenia súčasnosti. Ako sa to prejavuje v rámci dídžejského setu? Vždy robí presne to, čo najmenej očakávate. Šokujúce, dráždivé, vedomé ignorovanie noriem a narúšanie status quo – to je podstata boja queer ľudí či na pódiu, pri politickom proteste alebo v bežnom živote.
Keď potom Arca predstaví na Pohode svoju krátku live šou, je to dokonalý zážitok. Toľko queer radosti naraz vyvolá v nejednom srdci nával emócií. Tečú slzy šťastia, je to ako spoločný trip, z ktorého sa vrátite ako nový človek. A akokoľvek pateticky a prehnane to všetko môže znieť, presne taký pocit to bol. Takže sa môžete vydať na cestu domov opití radosťou, nie vyčerpaní, ako to býva po festivaloch, ale s túžbou vrátiť čas a zažiť to všetko znova.
Foto: Lucia Kotrhová
Samozrejme, že neexistuje nič také ako „najlepší festival na svete“, ale vyhnúť sa superlatívom je v tomto prípade ťažké. Jedno však môžem s istotou povedať: Nikdy za 12 rokov, čo hojne navštevujem festivaly, som nezažila toľko nezabudnuteľných, krásnych chvíľ ako na Pohode, nikdy som sa necítila tak bezpečne a príjemne, taká prepojená so všetkými ostatnými ľuďmi. Cítim sa takmer akoby som sa zamilovala. Letný románik, pri ktorom mám motýle v bruchu, keď si spomeniem na tie tri rajské dni.
Zároveň ma ale aj trochu mrzí, že tento festival mohol byť pevnou súčasťou môjho kalendára po celé predchádzajúce roky, a toto tajomstvo pre mňa zostalo mojou vinou skryté až do tohto roku. Radšej sa však budem tešiť zo všetkého skvelého, čo som tam zažila, a viem, že odteraz už nechcem vynechať ani jeden festival Pohoda.
----
Článok v nemčine si môžete prečítať na stránkach rádia FM4.
Titulná foto: Martina Mlčúchová