Gigwise: Slovenský klenot na korune európskych festivalov: Recenzia na Pohodu 2018
Skutočne progresívny line-up a silný pocit spolupatričnosti robia z tohto popredného festivalu udalosť, na ktorú sa nezabúda. Rozmanitosť a komunita sú v dnešnej dobe populárne slová. Niekedy sa zdá, akoby bol internet špecificky navrhnutý na to, aby umožnil nehanebné predvádzanie cnosti. Ľudia sa takýmito slovami stále oháňajú či chvastajú, aj keď ich činy majú od nich v skutočnosti ďaleko. Pohoda ich však spĺňa naozaj. Navštívil som ju trikrát a videl som ako sa zlepšuje a rozvíja, aj keď jej reputácia a význam vlastne narastajú už dvadsaťdva rokov. Raz som ju ľahkomyseľne označil ako Glastonbury východnej Európy, ale v menšej mierke s viacej zvládnuteľnými 30 000 ľuďmi. Pohoda sa chváli ohromnou zelenou reputáciou a perfektne čistým areálom, cez ktorý sa ľahko poprechádzate. Môžem úprimne vyhlásiť, že je to jeden z najlepších outdoorových festivalov na svete.
12. júl 2018
Organizátor Michal Kaščák umožňuje každoročné stretnutie, ktoré počas troch dní prepája žánre, štýly, pohlavie, vieru a rasu. Pre mňa je to vlastne to najlepšie z modernej Európy v praxi. Efektívne, vzrušujúce a inšpiratívne; slušné, priateľské a vľúdne; k tomu ešte zdravé a plné atraktívnych, pozorných ľudí. V areáli je veľká škála pódií a stanov v rôznych veľkostiach – mojím odhadom približne 20 – ktoré ponúkajú ŽIVÚ hudbu, diskusie, semináre, literárne a detské podujatia. Kde inde by ste mohli ísť na punkový koncert, zakorčuľovať si na roller disko, pozrieť si nemý film alebo sa zúčastniť diskusií na témy ako sú cukrovka, stres, depresia a dokonca darovanie orgánov? Pomáhal som viesť diskusii s ruskou protestnou skupinou Pussy Riot. Stan bol preplnený obecenstvom ochotným pýtať sa otázky na témy ako sú bývalá Sovietska únia a moderný svet politickej korektnosti. Uisťujem vás, že toto nie je V Festival!
Čo sa hudby týka, ak chcete prehliadku mladých chlapcov neprítomne brnkajúcich na gitary, akoby boli z rokov minulých, ste na zlej adrese.
Pódiá fungujú načas, zvukové systémy sú hlasné a jasné, a na zemi nie sú žiadne smeti. Návštevníci festivalu môžu preskúmať veľkorysý areál na Trenčianskom letisku bez pocitu tlaku či priveľkých davov. Jedlo je chutné a je ho veľa; v ponuke sú tradičné kebaby, kari, rezance a falafel, rovnako ja maďarský langoš a slovenské obľúbené jedlá ako grilovaný syr či štrúdľa. S lepšími ingredienciami a kulinárskou technikou a prezentáciou je väčšina jedál naozaj zdravá a cenovo sa pohybujú na troch eurách (kvalitné) a pivo na dvoch. Taktiež je radosť sledovať ľudí, ako stoja v stánku predávajúcom košíky čerešní, jahôd a broskýň. Pohoda však vo svojom areáli ponúka len pivo a víno. Toto so môže zdať trochu zdržanlivé a pár ľudí si teda prepašuje malú fľašu vodky či slivovice, aby si vylepšili deň. Ale s viditeľným nedostatkom opitej hlúposti, bitiek či nezmyselných hádok je dav v porovnaní s väčšinou britských udalostí naozaj zjavenie. Ľudia sa zabávajú, skáču a nechajú sa odviazať bez potreby okázalej zhýralosti. Čo sa hudby týka, ak chcete prehliadku mladých chlapcov neprítomne brnkajúcich na gitary, akoby boli z rokov minulých, hľadajte inde. Teda, Ride tam hrali, ale sú stále veľmi dobrí. Indie, eletronika, reggae, rock, klasické a svetové štýly sa celý víkend snažia strhnúť vašu pozornosť, a keďže časy koncertov sa často prekrývajú, nastávajú neľahké rozhodnutia. Otázne zarezervovanie Jamieho Culluma a Scouting for Girls nechajme bokom, line-up je zrejme jedným z najsilnejších a najjedinečnejších za celé leto. Štvrtok je polovičný deň na rozohriatie sa a Ziggy Marely je môj prvý zážitok z hlavného Urpiner stageu. Je to asi najbližšie, ako sa dostanem k jeho otcovi Bobovi; šikovne totiž do prehliadky svojej vlastnej tvorby a nového albumu Rebellion Rises zakomponoval zopár otcových klasík. Headlineri the Chemical Brothers to potom zaklincovali so setom prechádzajúcim najväčšie hity ich kariéry, do zmesky však prihodili aj pár nových piesní. Mimoriadna svetelná šou, gigantický roboti na pódiu a do toho pôsobivá video extravaganza dokonale umocnili ich bíty popretkávané drogami, uchvacujúcim technom a rockom. Teraz sú z nich skutoční štadiónoví taneční umelci.
Publikum St. Vincent je tak trochu zmätené z jej excentrických kostýmov, okázalej videoprojekcie a gitarovej teatrálnosti.
Piatkový výber miestnych slovenských vystupujúcich je aj prekvapivý aj upokojujúci. Progresívny pop souloví chlapci Nvmeri ohromujú zvukom približne na pomedzí albumu Synchronicity od Police a Hall&Oates. Trio pritiahne značný dav a naplnia festivalový stan. Tolstoys ponúknu dream-pop, Diego zahrajú druh keltského arena rocku a Isama Zing so svojím laptopom a post-industriálnymi zvukmi by mohol byť zmeskou z dielne vydavateľstiev Planet Mu, Warp alebo Hyperdub. Ak hľadáte párty, austrálski Confidence Man a Donny Bennet vám ponúknu viac rozruchu. Choreografické pohyby, vážne výrazy a plantavý hyper-funk prvých spomínaných hromadne rozkrútia boky Arény slovenskej Sporiteľne. Samozvaný zabávač dospelých, plešatý a fúzatý Benet sa prespieval cez svoj set post-moderných bengrov s vplyvmi osemdesiatych rokov, ako napríklad Sophisticated Lover a Konichiva. Predstavte si uhladenejšieho a štýlovejšieho Har Mar Superstar.
St. Vincet ako headlinerka hlavného pódia je zároveň ohromujúca, avšak aj tak trochu mätúca. Publikum je tak trochu bezradné z jej excentrických kostýmov, okázalej videoprojekcie a gitarovej teatrálnosti, ale so zopár známymi pesničkami, ktoré si viete zahmkať je to skôr umelecké predstavenie než pospevovanie si. Torontskí pioneri BADBADNOTGOOD však hipsterskému publiku predstavia jazz a poriadne rozprúdia Budiš Stage. Potom ma rôznorodé neskoré striedanie stageov previedlo cez nekompromisný švajčiarsky math rock od Schnellertollermeier, libanonský pop od Yasmin Hamdan a americký rap Dannyho Browna. Prilejte miestne organické víno a na svete je veľmi príjemný večer!
Calexico vytvorili atmosféru ako nikto iný, keď k oblohe vysielali svoje púštne inštrumentálne melódie a Cumbiu.
Sobotné dobrodružstvá boli rovnako rôznorodé, čo sa svetového zastúpenia týka. Komplexný falseto pop Everything Everything z Manchesteru udal tón na hlavnom pódiu, než sa gitár chytili slovenskí metalcorový pankáči Čad. Hlasní, pyšní a jasne nekompromisní, ich set pripomínajúci kombináciu Motorheadu a Hatebreed rozvášnil publikum v Mazagrande stane. Keďže som potreboval niečo o trochu uhladenejšie a rafinovanejšie, uchvátila ma ruská popová Onuka a úžasný set švédskych Little Dragon v štýle dub bola rozhodne jedna z mojich víkendových hlavných udalostí. Nasledovalo francúzske psychedelické zoskupenie La Femme milujúce šesťdesiate roky, ktorých dynamický koncert roztancoval dav pod Orange stageom. A ako padla noc, Calexico, legendy z Tusconu, vytvorili atmosféru ako nikto iný, keď do noci vysielali svoje púštne inštrumentálne melódie a cumbiu. Môj záverečný triumvirát klasikov Kronos Quartet zo San Francisca, slovenských pankáčov The Wilderness a škótskej elektro divy SOPHIE ponúkol pekný záber umeleckej inovácie – skutočná hostina pre myseľ, telo aj dušu.
Ako to býva s festivalmi takéhoto rozsahu a ponuky obsahu, každý ma úplne inú festivalovú skúsenosť. Pohoda s ľahkosťou prekračuje underground a mainstream a ukazuje, že so skúseným vedením, riskovaním, entuziazmom a otvorenou mysľou, sú naozajstná rozmanitosť a komunita dostupné pre ľudí milujúcich hudbu a umenie, ak sa snažia. Na rok 2019 vám radím, aby ste spravili presne to.
Pôvodný článok si môžete prečítať tu: www.gigwise.com/features/3262915/the-slovak-jewel-in-the-european-festival-crown-pohoda-2018-reviewed