Daniel Brandt & Eternal Something
Vôjdete do londýnskeho klubu a pohltí vás stena zvuku. Dunivé trombóny, rytmicky prelínajúce sa gitary, valivé, pritom hravé bicie. Namiesto zvláštneho orchestra sa v hmle na pódiu črtajú traja ľudia a kopa mašiniek. Okamžite viete, že toto chcete na svoj festival. Meno kapely zistíte od agenta až po koncerte. Daniel Brandt & Eternal Something. O pár dní ich máte potvrdených. Dodatočne zistíte, že líder kapely Daniel Brandt je ten Brandt zo skvelej zostavy Brandt Brauer Frick, ktorí na Pohode odohrali fantastický set v tanečnom stane, pričom predtým ukázali mimoriadnu dávku kreativity s orchestrálnym projektom Brandt Brauer Frick Ensemble na veľkom pódiu. Teraz tento multitalent prichádza s rovnako zaujímavým sólovým albumom Daniel Brandt & Eternal Something, ktorú vydáva experimentálne vydavateľstvo Erased Tapes. Pitchfork mu dal 7,6/10, Pop Matters 8/10 a zaujal už aj na najväčších showcaseoch či na minuloročnom Sonare. Ako píše Witch Doctor: „Brandt urobil podmanivý a jemne dobrodružný album.“ Podmaniť sa ním môžete nechať už o 160 dní na Pohode 2018.
26. január 2018
Brandt pôvodne plánoval spraviť výlučne bubenícky album, no počas nahrávania značne odbočil. Sám okrem bicích nahral všetky gitary, basgitary a klávesy. Prizval si ale aj ďalších skvelých muzikantov: trombonistu Floriana Junckera, violončelistu Andreasa Vossa a Manu Delaga, ktorý hrá na rytmicko-melodický nástroj pripomínajúci lietajúci tanier – hang. Hang krásne vynikne v piesni Turn Over. V úvodnej skladbe Chaparral Mesa zase dominujú jednoduché rífy a repetitívne rytmické vzory. Tie sa postupným vrstvením menia na zvukovú stenu, ktorá vás prevalcuje. Tento stavebný postup sa zdá byť dominantným v rámci spôsobu, akým vytvára atmosféru svojich skladieb. No nečakajte nejaké špirálovité perpetum mobile a nekonečné crescendo. Eternal Something ponúka vyvážené striedanie napätia, hluku a najjemnejších pasáží.
Kým zostava Brandt Brauer Frick bola viac tanečným počinom, Eternal Something je kontemplatívna, povznášajúca, snová, pritom ale pohlcujúca a úderná hudba. Jeho bubenícka podstata sa nezaprie, a tak aj stopám hraným na melodických či harmonických nástrojoch dominuje rytmická zložka. Daniel Brandt jednoducho naučil na svojom debute rytmus spievať. V bohatej inštrumentácii pritom nehrá žiaden nástroj prím, ale spoločne vytvárajú vyvážený celok. Eternal something miestami pripomína Revelove Boléro pre 21. storočie. Z nenápadných motívov postupne v pestrých variáciách vytvára vrstvením pôsobivý celok. Najlepšie je si ho dať od začiatku do konca a ideálne naživo – napríklad na trenčianskom letisku.