Zomrel Ctibor Bachratý, náš drahý Tibérius.
V roku 1999, pred treťou Pohodou sa ma Ctibor opýtal, kto fotí Pohodu. Ja som povedal, že nikto, veď ľudia si to nafotia sami… Ctibor mi vysvetlil, aké dôležité je mať veci zaznamenané, vravel to s takou vášňou a s jeho typickým širokým úsmevom, že som si našťastie nechal poradiť. A nielen to – Ctibor ponúkol seba a nám sa nič lepšie nemohlo stať. Pretože Ctibor nebol len fotograf – bol to živel, priateľ, nositeľ pozitívnej nálady, obetavý a zásadový človek. Ruky mal rovnako široké ako úsmev, každé stretnutie vyzeralo tak, ako keď sa s blízkym človekom nevidíte roky – objatia, úsmevy, smiech, rozhovory o našich životoch a sem tam padlo aj čosi o fotení. Nepíšem “o práci” – Ctiborove fotenie bolo vášňou, to čo fotil prežíval, sledoval čo sa deje, nespočetne veľakrát som ho stretol na miestach, kde by ste ho nečakali, za akciami cestoval, nenechal sa pozývať, prišiel, priniesol nadhľad, veselosť a foťák. Občas mi povedal – dnes nefotím, dnes sa len bavím… aby o pár minút cvakal jedna radosť a bavil sa ešte viac. → čítať viac
28. august 2023