Gigwise: 10 dôvodov, prečo sme si zamilovali festival Pohoda
Portál Gigwise uverejnil recenziu Pohody s názvom „10 dôvodov, prečo sme sa zamilovali do festivalu Pohoda“ a podtitulom „Gigwise pricestoval na Slovensko, aby objavil utópiu“. Autorka recenzie Anastasia Connor okrem iného v článku píše: „Ak by ocenenia European Festival Awards mali kategóriu „Najlepšie publikum“, potom by Pohoda určite bola víťazom...“ či „Zoznam superlatívov Pohody je skutočne nekonečný. Je ťažké vyhnúť sa záveru, že práve tento starostlivý étos zabezpečil festivalu takú dlhú životnosť a 5-hviezdičkovú reputáciu u divákov a umelcov.“
25. júl 2017
Tento rok oslávil slovenský festival Pohoda 21 rokov. Pre festival je tento vek sám osebe vynikajúcim úspechom. Pozoruhodná však je reputácia Pohody ako jednej z najpriateľskejších udalostí v Európe.
Tajomstvo asi spočíva v názve, ktorý má v angličtine význam „pohodlie“ alebo „dobrý pocit“, a je to koncept, ktorý nemá v angličtine priamy preklad. Od našich sprievodcov sme sa na Pohode dozvedeli, že zaujímavé logo festivalu zobrazujúce dve objímajúce sa deti je ilustráciu tohto starostlivosti, jednoty a bezpečnosti. Spočiatku nám to prišlo ako divná voľba, ale po pár dňoch to všetko začalo dávať zmysel. Na konci pobytu sme sa cítili tak pohodlne a bezpečne, že sa nám nechcelo odísť.
Pohoda sa začala v roku 1997 a spočiatku sa konala na miestnom štadióne, ale po niekoľkých rokoch sa presťahovala na svoje súčasné miesto na letisku v Trenčíne. Odvtedy sa line-upy každý rok iba zlepšovali. Na Pohode si zahrala väčšina veľkých mien posledných 10 až 15 rokov a tohtoročný zoznam zahŕňal M.I.A., Benjamine Clementine, Slowdive, Jesus and Mary Chain, Ho99o9, alt J, Beak>, Solange, Mark Lanegan, Austra a Slaves. Gigwise prišiel na Slovensko, aby zistil, čo robí Pohodu takou špeciálnou. Netrvalo dlho a podľahli sme jej kúzlu. A tu je dôvod, prečo...
Veľkolepá scenéria
Festival konajúci sa na letisku nemusí vyzerať ako lákavá ponuka, ale počkajte, kým tam prídete. Cesta trvá z Trenčína len krátko a Pohodu určite treba vidieť. Je obklopená Západnými Karpatmi, zasadená do údolia rieky Váh a naplní vás závratným pocitom priestoru a pokoja. Keď sa ohnivé teplo stredoeurópskeho leta uvoľní do pokojného večerného vánku, slnko sa stratí na pozadí hôr a poskytne zážitok, ktorý sám osebe stojí za to. Trenčín je pokojné malé mesto s elegantnou barokovou architektúrou v centre, ktorému dominuje impozantný stredoveký hrad sídliaci na skale nad mestom. Stručne povedané, idylické prostredie.
Starajú sa tu o všetkých
30 000 ľudí je pre festival strednej veľkosti primeraná kapacita, ale nikdy nemáte pocit, že by bol areál preplnený. Nie sú tu žiadne fronty. Žiadne známky spoločensky veľmi unavených návštevníkov. Žiadne strašidelné kovové ploty ani policajné psy. Ani plány na rozšírenie kapacity, aby sa predalo viac vstupeniek. K dispozícii je ekologická likvidácia odpadu, osvetlenie solárnou energiou, jedlo z miestnych zdrojov, špeciálni asistenti (dobrovoľníci a stewardi) a platformy pre návštevníkov na invalidných vozíkoch, priateľská a efektívna bezpečnostná služba, výnimočná organizácia a stravovanie, bezplatný festivalový program, vstupenky zdarma pre deti do 12 rokov... Zoznam superlatívov Pohody je skutočne nekonečný. Je ťažké vyhnúť sa záveru, že práve tento starostlivý étos zabezpečil festivalu takú dlhú životnosť a 5-hviezdičkovú reputáciu u divákov a umelcov.
Neexistuje nič také ako zlé počasie...
len zlá organizácia, z čoho sa Pohoda nedá obviniť. Ak máte radi slnečné a horúce festivaly, Pohoda je určite pre vás. Zväčša teploty zriedka klesnú pod 28 °C, ale keď príde búrka, všetci dostanú informácie o tom, čo majú čakať (v slovenčine a angličtine). Do pár sekúnd od spustenia ohromného lejaku je všetko príslušenstvo na pódiách zakryté a rovnako rýchlo sa koncerty znovu spustia, keď dážď prestane. Areál festivalu je staré letisko, čo znamená aj to, že väčšina hlavných chodníkov je vlastne asfaltová dráha, ktorá sa pri prvých náznakoch dažďa nezmení na bahno.
Rozmanitosť
Príliš často sa na festivaloch objavuje rozmanitosť v negatívnom svetle: málo umelkýň, žánrové obmedzenia, prevaha bielych umelcov alebo divákov zo strednej triedy. Zdá sa, že Pohody sa netýka žiadna z týchto vecí: návštevníkmi sú rodiny s malými deťmi, páry a skupiny ľudí všetkých vekových kategórií. Takisto veľmi rýchlo zistíme, že v areáli nie sme jediní zahraniční návštevníci. V sobotu sú na programe post-sovietsky anti-estetický rapper Tommy Cash, hip-hopový provokatér Mykki Blanco, popová diva Solange, synthpopová senzácia Austra a skutočná gitarová legenda Thurston Moore. Je tu veľa príležitostí na rozšírenie hudobných obzorov a ak niečo nie je podľa vášho vkusu, vždy je tu niečo ďalšie.
Nová hudba zo Slovenska
Okrem veľkých medzinárodných mien je skutočným prínosom cestovania na festival mimo vlastnej krajiny to, že môžete vidieť miestne kapely, ktoré by ste doma inak nevideli. Pre samotný festival je to príležitosť predstaviť domáce talenty. Pre nás je to šanca vyhnúť sa homogénnym line-upom britského typu festivalov. Popri veľkých tohtoročných kalibroch Slowdive a JAMC padne vhod, že jedna z výnimočných miestnych kapiel má tiež blízko k štýlu shoegaze. The Ills, ktorých debutové LP „Ornamental or mental“ vyšlo na začiatku tohto roka, spájajú prvky rozvláčnej post-rockovej temnoty, ľahkosti jazzu a premenlivosti shoegazeu. 52 Hertz Whale sa pohybujú na hrane vrcholného post-rocku, introspektívneho shoegazeu a divokejších ťažších explózií post-punku. Katarína Máliková si už na Slovensku kombináciou elektronicky upravenej tradičnej slovenskej ľudovej a klasickej hudby vybudovala značku. Očakáva sa, že jej debut vyhrá niekoľko hudobných cien a vzhľadom na to, čo vidíme na popoludňajšej hlavnej scéne na Pohode, veľmi pravdepodobne prekročí hranice krajiny.
Benjamine Clementine
„Posielam svoju sústrasť, posielam svoju sústrasť strachu...“ Tisíce ľudí so slzami v očiach, uchvátení srdcervúcou úprimnosťou a ľudskosťou predstavenia, spievajú spolu s Benjamineom Clementineom v pokojovej noci po búrke na sobotňajšej Pohode. Možno je to tou predchádzajúcou búrkou, že je jeho vystúpenie také dojemné. Alebo krídlom na pódiu. Alebo Clementineovými zdôverujúcimi sa vokálmi. Alebo monochromatickými obrazmi na pozadí, oproti temnote noci. Nech už je to čímkoľvek, Benjamine si uchmatol česť najkrajšieho momentu festivalu Pohoda, momentu, keď sa každý cítil v jednote s ostatnými. Toto je čistá mágia.
IDLES
Pri súčasnej zúfalej britskej politickej situácii a kulminujúcom odpore voči Toryovcom nie je prekvapením, že IDLES sa rýchlo stávajú jedným z najhorúcejších kúskov „Brexitovej Británie“. IDLES sú naštvaní a nevymýšľajú si na to žiadne ospravedlnenie. Ak sa chcete dozvedieť o Británii v roku 2017, počúvajte IDLES. Do riti, naozaj by sme ich mali nechať zastupovať Britániu na Eurovízii. Po príchode na pódium v popoludňajšom teple na bode varu rozhodne ukázali, že ich živá show je taká divoká, ako naznačuje názov ich nedávneho debutu „Brutalism“. Nezáleží na tom, či miestni diváci rozumejú ich odkazom na osobnosti Bake Off alebo ich absurdistickým textom: dav sa naplno zapája do surrealistického komediálneho vyvádzania a komentárov frontmana Josepha Talbota. Zriedkavo vidíte takéto intenzívne spojenie s publikom a taký spaľujúci, očisťujúci hnev zmiešaný s humorom so sexuálnymi narážkami.
Future Islands
Nie je prekvapením, že v riadnom predstihu pred vystúpením si Future Islands pritiahli pred Orange stage veľký dav. Túto synthpopovú skupinu z Baltimoru ľudia skutočne milujú a oni si zaslúžia byť milovaní. Neobmedzená radosť a emocionálna otvorenosť sú vlastnosti, ktoré ich robia osobitnými. Spievajú o odmietnutí, bránení sa pred stratami vo vzťahoch, o starnutí... o všetkom, čím všetci žijeme. Ich príbeh o vytrvalosti a konečnom úspechu nám všetkým dáva niečo, v čo môžeme veriť. Zachrípnutý spev a vášnivé pohyby Samuela T Herringa vychádzajú zo skúseností. Prechádza sa, priskakuje, zakráda sa... Tento človek prežíva každú pieseň a všetko, čo robí, je úplne presvedčivé. Tancujeme na „A Dream of You and Me“ a tancujeme aj na „Run“, na „Cave“ a na „Fall from Grace“. Keď počujeme prvých pár akordov „Seasons (waiting on you)“, na nohy sa postaví všetko obecenstvo. Všetci ľudia tancujú a objímajú sa. Je to skutočný zážitok splynutia.
Alt-J
Na rozdiel od Future Islands je možné vzostup Alt-J na vrchol jednoducho opísať ako hviezdny. Naposledy, keď sme si ich pozreli, hrali na veľkých pódiách, ale so svojim súčasným albumom a svetovým turné sa dostávajú do arén. Na Pohode dostala trojica veľký sobotný priestor pre hviezdu programu a predstavila materiál z najnovšieho albumu „Relaxer“ a aj známejšie melódie z albumu „The Awesome Wave“, ktorý získal Mercury Prize. Ako sa dalo predpokladať, staršie piesne ako „Breezeblocks“ a „Matilda“ mali najväčšiu odozvu, ale nová show tiež vyzerá a znie pôsobivo. Elegantné, geometrické monochromatické osvetlenie zrkadlí hudbu, ktorá poskytuje ďalšie potvrdenie zjavnej fascinácie Alt-J tvarmi.
Najlepšie publikum
Ak by ocenenia European Festival Awards mali kategóriu „Najlepšie publikum“, potom by Pohoda určite bola víťazom. Nie je to len tým, že sme sa počas nášho 3-dňového pobytu nestretli s ničím, čo by bolo možné aspoň zhruba označiť ako „chuligánske“ alebo „zastrašujúce“. Je to viac o úprimnom ocenení všetkých ponúkaných hudobných rozmerov. Návštevníci sa roztopili počas zábavy na Balojiho konžské rytmy, spievali „Matildu“ spolu s alt-J, s odvahou čelili popoludňajšiemu slnku a zhŕkli sa, aby videli C Duncanove spevavé sladké melódie, a uchvátili ich jagavé vokály Rachel Goswell (Slowdive). Dokonca aj najmladší návštevníci festivalu a občasný psík na vôdzke sa správajú ukážkovo. A ešte toto: nikto počas toho, ako znie hudba, nehovorí ani sa nesnaží fajčiť v dave. Toto je úplná festivalová utópia.
22. ročník festivalu Pohoda sa uskutoční 5. - 7. júla 2018. Ohľadom lístkov si pozrite webové stránky festivalu.
Pôvodný článok nájdete tu: www.gigwise.com/features/110360/10-reasons-why-we-fell-in-love-with-pohoda-festival-in-slovakia